tag:blogger.com,1999:blog-3349425856598616249.post6887394298500697993..comments2023-03-23T12:49:17.522+01:00Comments on katkryptolog: Bolo kresťanstvo príčinou vzniku modernej vedy? Kapitola z knihy The Christian Delusionkjfriedohttp://www.blogger.com/profile/02844307365686808700noreply@blogger.comBlogger4125tag:blogger.com,1999:blog-3349425856598616249.post-10482090447945639392013-03-20T13:00:56.033+01:002013-03-20T13:00:56.033+01:00DSouza však vo svojich tvrdeniach ide ďalej, ako j...DSouza však vo svojich tvrdeniach ide ďalej, ako je známe o klasickom antickom pohanstve. Pretože aj sám ste napísali, že v stredoveku poznali starovekú geometriu cez Euklida, ktorý vlastne bol pohanským učencom. Ako píše Dr. Carrier, ktorý sa kriticky vyjadruje, už stredoškolák sa na hodinách dejepisu naučí, že rozum objavili pohanskí Gréci, v tom zmysle, ako to chápe DSouza, rozvíjajúc formálne vedy logiky, filozofie, matematiky a rétoriky. A každý pozorný čitateľ Biblie vie, že kresťanstvo je od počiatku založené na písme, inšpirácii a zjavení, nie výlučne len na "rozume". Dokonca antickí pohania objavili teológiu, čo možno jasne zbadať vo fomálnych teologických pojednaniach od grécko-rímskych filozofov ako napr. Aristoteles, Metafyzika 6.1 (1026a); Sextus Empiricus, Adversus Mathematicos - Proti matematikom, 9.12 - 194 (= Proti Fyzikom 1.12-194 = Proti Dogmatikom 3.12-194); a John Dillon, Alcinous: The Handbook of Platonism Oxford: Clarendon, 1993): pp. 57-60, 86-89. Treba preto tiež napísať, že kresťanské myšlienky o prírode nie sú výlučne kresťanskými ideami. Najmä v prvom storočí kresťanských dejín, názory a cnosti kresťanov boli pretvárané tzv. "klasickou tradíciou", intelektuálnym dedičstvom, ktoré tvorilo umenie, dejiny, poézia, matematika a filozofia, vrátane filozofie prírody. Taktiež by bolo dobré pripomenúť, že kresťanskí prírodní filozofi, okrem priameho čerpania z antického dedičstva, čerpali aj priamo či nepriamo od moslimských a v menšej miere aj od židovských filozofov prírody, ktorí používali arabštinu na popis svojich skúmaní. Vďaka svojej výhodnej geografickej polohe sa Islam stal stretávacím bodom pre grécke, egyptské, indické a perzské myšlienkové tradície rovnako ako čínskych technologických výdobytkov. Nateraz by to však mohlo stačiť na urobenie si obrázku o tom, že pán DSouza vo svojich tvrdeniach zachádza priďaleko. Neskôr môžem uviesť ďalšie fakty, ktoré to dokladajú. Ale aj tak vyzývam, počkajme si na záverečné slová Dr. Hannama.kjfriedohttps://www.blogger.com/profile/02844307365686808700noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-3349425856598616249.post-39494985242248521292013-03-19T17:54:36.918+01:002013-03-19T17:54:36.918+01:00Viem, mám to pred sebou. Souza ten postoj vysvetľu...Viem, mám to pred sebou. Souza ten postoj vysvetľuje tým, že pre ostatné náboženstvá bolo neprijateľné skúmať pohnútky ich bohov k rozhodnutiam. Boli neskúmateľné a bohovia mohli tvoriť podľa ľubovôle. Ani islam, ani judaizmus nepripúšťal sa takým hĺbaním zamýšlať. Kresťanstvo prišlo s tézou, že dielo Stvoriteľa je racionálne, usporiadané a súčasne aj spoznateľné. Ak sa teda mohlo toto stvoriteľské dielo spoznávať, hľadali sa práve tie vzťahy a zákonitosti v ňom. V inej knihe som čítal a neskôr aj v tv videl film o tom, že pre stredovekého aristokrata bolo nutné poznať euklidovskú geometriu, lebo sa považovala za kľúč k spoznaniu boha. Chrámy a katedrály tých čias majú v sebe zakompované rôzne geometrické šifry, skladby a zložité plány. Aj keď sa tento prístup neskôr ukázal ako mylný, ilustruje to motiváciu hladať vzťahy, príčiny a súvislosti.TvojOponenthttps://www.blogger.com/profile/17923800563419541726noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-3349425856598616249.post-34850237308473514862013-03-19T15:03:53.560+01:002013-03-19T15:03:53.560+01:00Viem, že to zatiaľ nie je veľmi jasné. Dr. Richard...Viem, že to zatiaľ nie je veľmi jasné. Dr. Richard Carrier vo svojej antiapologetickej kritike naráža na takéto DSouzove tvrdenia: "Ze všech těchto náboženství bylo jediné od počátku založeno na rozumu: křesťanství" Křesťanství a ateismus úplně jinak, s. 78. Možno to bude jasnejšie, ak si trpezlivo počkáte a snáď vysvetlenie uvidíte v nasledujúcich častiach tejto veľmi zaujímavej trilógie Dr. Hannama:) Ak nie, budem sa to snažiť priblížiť v diskusii pod ďalšími postami.kjfriedohttps://www.blogger.com/profile/02844307365686808700noreply@blogger.comtag:blogger.com,1999:blog-3349425856598616249.post-12527087326491464712013-03-19T13:44:37.495+01:002013-03-19T13:44:37.495+01:00Citujem: Títo spisovatelia taktiež silne poukazujú...Citujem: Títo spisovatelia taktiež silne poukazujú na to, že veda mohla vzniknúť iba v kresťanskej spoločnosti<br /><br />Mám zrovna otvorenú Knihu Souzu, ale nikde nevidím, že by tvrdil, že veda mohla vzniknú LEN v kresťanskom priestore. Ale tvrdí, že veda vznikla v kresťanskej Európe - to nie je poučka, ale konštatovanie. Kresťanstvo vytvorilo filozofické podmienky na vznik vedy práve nástojením na rozumovom chápaní viery a súvislostí v skutočnom svete, ktoré sa overovali pokusmi. Nie len filozofiou. Nešlo teda len o remeselnú činnosť.TvojOponenthttps://www.blogger.com/profile/17923800563419541726noreply@blogger.com