"V Prahe sa do nášho oddelenia (Generál A. Rašla bol vtedy prednostom II. oddelenia Hlavného štábu MNO, t.j. spravodajského, pozn. autora) vracali dôstojníci, ktorí tu predtým pracovali, pravda, pokiaľ prežili hitlerovské represie. Nemci totiž stíhali všetkých tých spravodajských dôstojníkov, ktorí v predmníchovskej republike boli spravodajsky činní proti Nemecku (čo bolo ich služobnou povinnosťou), a to podľa nemeckého trestného zákona za špionáž. Všeobecne sa vtedy českým dôstojníkom, ktorí prežili protektorát, hovorilo 'naftalíni'. Táto prezývka vznikla z toho, že počas celej hitlerovskej okupácie mali starostlivo uschovanú dôstojnícku uniformu, ktorú občas posýpali naftalínom, aby ju nezožrali mole. Keď si v máji 1945 uniformu obliekli, už zďaleka ich bolo cítiť naftalínom. O mnohých z nich sa povrávalo (závisť a rivalita bola aj v armáde), že počas okupácie sa úzkostlivo vyhýbali akejkoľvek odbojovej činnosti a tvárili sa voči režimu lojálne. To mohla byť aj konkurenčná nevraživosť: 'naftalíni' nastúpili službu v bývalých hodnostiach, zatiaľčo ich kolegovia zo zahraničnej armády alebo slovenskí dôstojníci mali hodnosti získané v zahraničnom odboji alebo počas Slovenského národného povstania. V júni 1945 mal napríklad niektorý dôstojník hodnosť majora a bol predstaveným štábneho kapitána, ktorému v septembri 1938 podliehal ako čatár ašpirant. Na naše oddelenie napríklad znovu nastúpil plk. Růžek, známy ako temer zázračný dešifrant, ktorému sa podarilo rozlúštiť i tie najkomplikovanejšie kódy, a aj iní dôstojníci s podobnou odbornosťou a skúsenosťami. Aj napriek svojej 'úradníckej' devótnosti ťažko skrývali nechuť a dešpekt voči mladým dôstojníkom, najmä Slovákom, ktorí sa dostali na MNO. Podobné vzťahy sa vytvárali aj na iných oddeleniach Hlavného štábu a na odboroch MNO. Prirodzene, objektom takejto nevraživej pozornosti som bol aj ja a azda pudovo som vycítil, že musím byť veľmi ostražitý, aby na mňa niečo nenarafičili."
z knihy Proces s dr. J. Tisom - Spomienky obžalobcu Antona Rašlu a obhajcu Ernesta Žabkaya, Bratislava vyd. Tatrapress, 1990, 254s., s.24-25
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára