Kódové knihy sa získavali nielen za pomoci zamestnancov ambasády, ale tiež v mestách ako je Brusel alebo Paríž, kde sa dobre známe osoby priamo podieľali na otvorenom obchodovaní so zahraničnými kódovými knihami v rámci pevných cien. V oboch mestách bola úplne rovnaká situácia. Kódové knihy, o ktoré sme mali menší záujem, t.j. grécke, bulharské a španielske a dali sa zaobstarať naozaj ľahko, stáli od 1500 až 2000 rubľov. Také kódové knihy ako povedzme nemeckého, japonského alebo amerického ministerstva zahraničia stáli niekoľko desiatok tisíc rubľov. Ceny pre zvyšné krajiny sa pohybovali od 5000 do 15000. V rámci takéhoto obchodovania s kódovými knihami bolo možné objednať si takú alebo onakú novú kódovú knihu a tieto objednávky boli vybavené skutočne vo veľmi krátkom čase.
S. Majskij, pseudonym V.I. Krivoša (1865-1942), Čierny kabinet - spomienky bývalého cárskeho cenzora, Byloe (Minulosť), Paríž: Júl 1918, s.191-192,
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára