'Päťdesiat rokov ba aj viac pred tým, než sa začal náš príbeh, Británia zažívala nebývalý úspech spútavaním síl prírody: až do skonu človeka využívali zákony, ktorými sa riadia prvky vytvárajúc veci pomocou strojov bez priamej ľudskej intervencie, a to oveľa rýchlejšie a efektívnejšie než by sa predindustriálnemu človeku mohlo o tom sniť. Naviac tento priemyselný progres pokračoval nerušene počas celej doby, o ktorej sa tu bavíme. 30-te a 40-te roky 19. storočia, napríklad, boli obdobím železnice, bezkonkurenčne rýchla cesta cez celú Britániu. Všetko toto v celkovom obraze malo svoj účinok na viktoriánsku náladu...Briti dobyli prírodu: využívali jej zákony na pohyb vecí mechanickým spôsobom bez potreby ľudskej sily. Preto Boh, keďže ukázal svoju lásku k Británii už tým, že ich nechal toto robiť, musí sám byť schopný nie menej tvoriť. V skratke, Boh bol najvyšší priemyselník. Ak Thomas Arkwright mohol ukázať svoju silu automatickým vytvorením vlákna, Boh určite môže tiež automaticky stvoriť druhy, a týmto ukázať svoju moc.'Jedným z dôležitých vedcov tejto doby bol Charles Babbage, matematik, filozof a vynálezca, ktorý ako prvý objavil koncept progamovateľného počítača. V r. 1837 Babbage prispel svojím neoficiálnym dodatkom k Bridgewater Treatises, súborom prác o prirodzenej teológii, ktorá bola inšpirovaná koncepciou božského dizajnéra Williama Paleyho (neskôr sa stali populárnymi ako ‘the bilgewater treatises - "utárané" traktáty’ hlavne zásluhou ich kritikov ako bol Robert Knox).
Je dostatočne prirodzené, keďže premýšľal v termínoch svojich obľúbených strojov, Babbage koncipoval svoju predstavu Boha ako muža vedy a programátora, ktorý využíva prírodné zákony pri tvorení vesmíru. Namiesto ‘večného zasahovania, meniť zčasu načas zákony, ktoré predtým sám ustanovil; a tak popierať v sebe najvyšší atribút všemohúcnosti’, v čase stvorenia teda bol navrhnutý nebeský program. Také detaily ako tvorenie nových druhov a zázraky boli teda geniálnymi podprogramami volanými z božskej knižnice (pravdepodobne také veci ako je hriech, nákazlivé choroby a nevyvinuté orgány sú chyby v systéme). Babbage špekuloval nad tým, že Boh mohol stvoriť ‘jeden všeobecný a obsiahly zákon, z ktorého sa vynára každá viditeľná forma, ako súčasť organického aj anorganického sveta, ako nutné dôsledky prvého vtlačenia tohto zákona do hmoty’, tento zákon by mal byť zodpovedný za ‘všetky kombinácie a modifikácie hmoty’.
Potom nadšene cituje list od Herschela, ktorý v ňom píše:
To, čo práve vidíme v myslení Babbageho a Herschela, je posun od zázrakov k darwinovskému zobrazeniu pôsobenia prírodných zákonov. Už aj pre Babbageho znamená ‘väčší počet účinkov pôsobenia ľubovoľného zákona, a tým viac sa dajú predpovedať, čím väčšiu znalosť a inteligenciu môžeme pripisovať bytiu, ktorým bol ustanovený’‘Mnohí si budú bezpochyby myslieť o tvojich špekuláciách že sú príliš odvážne ale je tiež dobré čeliť ťažkostiam hneď a zaraz. Čo sa mňa týka, nemôžem nič iné len myslieť si, že koncept stvoriteľa je nedostatočný, ak sa predpokladá ako dané že svoje kombinácie si vyčerpáva na ľubovoľnom z dejísk jeho minulých výtvorov, hoci v tom, rovnako ako vo všetkých svojich dielach, sme vedení podľa celkovej analógie, predpokladať že operuje cez postupnosť prechodných príčin a že v konečnom dôsledku pôvod nových druhov sa môže zdať v rámci nášho spôsobu chápania prirodzeným v protiklade k zázračnému procesu.’
Keďže skutočnosť, že organické počiatky sú viazané na zákon, poslúži práve na dosvedčenie Božej slávy. Veľmi rád súhlasil s Herschelovými 'Discourses - Pojednaniami', že pôsobenie zákonov na hmotu poskytuje dôkaz pre existenciu Boha ‘dávajúc každému z týchto atómov podstatné vlastnosti, naraz vyrobenej súčiastky a podriadeného činiteľa’. Teda božstvo súčasne koná ako výrobca aj ako programátor.
Ale čo si počať so zjavným porušením neodvolateľných prírodných zákonov, ktoré tak uráža filozofov? Odpoveď Babbageho spočívala v odvolaní sa na jeho prácu s výpočtovými strojmi. Ako píše Ruse:
'On prevzal dôvtipnú analógiu z jeho vlastnej práce s výpočtovými strojmi, ukazujúc že môže taký stroj nastaviť tak, že bude vytvárať prirodzené čísla v rámci postupnosti od 1 až po 100000001, a v tomto momente by začal vytvárať odlišnú postupnosť, ktorej ďalším číslom bude 100010002. Teraz, argumentuje Babbage, Božie zákony môžu byť ako toto - absolútne pravidelné a zrejmé v období takmer bez čísla, ale vystavané v schopnosti a nutnosti vytvárať neočakávane anomálne veci... Inými slovami, Babbage postavil argument zákona úplne naruby, argumentujúc že čím sa niečo zdá anomálnejšie, tým sa viac ukazuje vznešenosť Božích zákonov.'Babbage sa potom pustil do Humovho argumentu proti zázrakom pomocou rozpravy o matematických pravdepodobnostiach poznamenajúc, že filozof ‘zdá sa, nie je ani zďaleka oboznámený s predmetnou doktrínou’
Pravdepodobne najpoetickejšou z Babbageho teologických pozorovaní bola jeho myšlienka, že newtonovská fyzika akcie a reakcie zaisťuje, že už raz vyslovené slová nebudú nikdy stratené. Takže ‘zvuk je jednou rozsiahlou knižnicou, na ktorej stránkach je navždy spísané všetko to, čo človek kedy povedal, alebo žena vyklebetila’ a ‘zem, vzduch a oceán sú večnými svedkami skutkov, ktoré sme vykonali’
Pri odsúdení obchodníkov s otrokmi, ktorí hádžu svoj ľudský náklad cez palubu sa vyslovuje nasledovne:
‘Ak by človek a celá jeho rasa náhle zmizla z planéty, spýtajte sa každej čiastočky vzduchu stále prúdiacej po bezľudnatej zemi a budete počuť krutý odkaz tyrana. Vypočujte si každučku vlnu, ktorá sa neporušene láme na desiatkach tisícoch osamelých pobreží a dostanete dôkaz o bublaní vôd, ktoré sa uzatvárajú nad hlavou svojej umierajúcej obete: konfrontujte vraha s každým atómom tela jeho zavraždeného otroka a v týchto stále tichých momentoch mu bude stále znieť odsudzujúca odpoveď proroka svojmu kráľovi — A Nátan povedal Dávidovi - Ty si ten muž!...’
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára