"Najvyššia norma života
Ešte skôr, jako človek niečo počuje o výslovnej Božej vôli alebo dokonca o prikázaniach, už vie (veriaci alebo neveriaci) rozlišovať medzi dobrom a zlom. Od prírody je obdarený určitým citom, akýmsi druhom etického inštinktu pre to, čo má robiť. Samovoľne si vytvorí úsudok o nejakej skutočnosti. Túto vrodenú schopnosť nazývame svedomím (porov. kap. 1).
Svedomie je určitým druhom kompasu, ktorý nám ukazuje správnu cestu; je to 'radar', ktorý nám hlási blížiace sa nebezpečenstvo. před činom nás povzbudzuje alebo varuje, po čine pocítime radosť alebo stiesnenosť (výčitky svedomia).
Úsudok svedomia je pre každého človeka najvyššou normou správania. Keď hlas svedomia jasne hovorí, človek ho musí bezpodmienečne nasledovať. Kto koná proti úsudku svedomia, stáva sa vinným (porov. Rim 2, 14-16; 14, 23). Tohto vlastného rozhodovania svedomia nikto nemôže človeka zbaviť, a to ani Cirkev, ani pápež.
Dokonca ani hrozba a násilie nesmú zabrániť konať podľa svedomia. V správach o procesoch proti vojnovým zločincom sa môžeme dozvedieť, že obžalovaní sa odvolávajú na 'vyšší rozkaz'. Strach pred represáliami môže byť u nich ľudsky pochopiteľný, avšak ich konanie proti svedomiu zostáva napriek tomu konkrétnou vinou.
Svedomie zaväzuje dokonca aj vtedy, keď sa mýli; lebo pre každého človeka je poslednou inštanciou, proti ktorej už niet odvolania. Preto Boh nás neposudzuje podľa vonkajšieho konania, ale podľa toho, 'čo prichádza zo srdca' (porov. Mt 15, 18). Dokonca i vtedy, ak si niekto myslí, že hlas svedomia ho núti konať proti výslovnému príkazu Cirkvi alebo Boha, je povinný isť za hlasom svedomia, hoci v tomto prípade môže ísť alebo aj ide o vecný omyl. Potom však pravdepodobne ide o vinu z minulosti, a to keď niekto neforomoval svoje svedomie a neorientoval ho na Božiu vôľu.
V súčasnosti je osobný úsudok svedomia čoraz dôležitejší. Po prvé, lebo ľudstvo je vo svojom rozhodovaní vyspelejšie, zodpovednejšie ako predtým; po druhé, lebo možnosti konfliktov svedomia sú čoraz rozmanitejšie. Kto v ťažkej situácii po zvážení všetkých okolností – podľa možností po konzultácii s povolanejšími – dospeje k rozhodnutiu svedomia, musí sa ho statočne pridŕžať.
Keďže člověk sa musí vždy riadiť vlastným svedomím, jeho rozhodnutie musia ostatní rešpektovať. Bolo by nezodpovedné, niekoho násilím nútiť, aby konal proti svojmu svedomiu.
Keďže rozhodnovanie svedomia je také dôležité a nevyhnutné, treba sa o dar svedomia starať a ho rozvíjať. Tento dar svedomia sa môže výchovou a používaním v praxi posilňovať a rozširovať; ustavičným 'nesvedomitým' konaním môže táto schopnosť rozhodovania otupieť alebo dokonca zakrpatieť.
Ak si človek zvyká neposlúchať hlas svojho svedomia, dostane sa do situácie, v ktorej už prestane naň reagovať. V takomto prípade hovoríme o 'vlažnom' svedomí. A naopak, pod vplyvom prílišnej úzkostlivosti môže sa vyvinúť tzv. 'škrupulózne' svedomie, ktoré v chorobnom strachu z hriechu vidí všade zlo.
Na formovanie svedomia nestačia iba normové predpisy. Preto sa múdri rodičia zavčasu usilujú vzbudiť v svojich deťoch chápanie dobra tak, že na ne nekladú iba požiadavky, ale im vysvetľujú aj ich odôvodnenosť.
Svedomiu hrozí neustále nebezpečenstvo, že sa stane miernym a zhovievavým, keď vstúpi do hry vlastný prospech človeka. Pýcha, duch času, vášeň a svojhlavosť môžu úsudok svedomia falšovať. Tak, ako treba merací prístroj vždy znovu preskúmať, či ešte presne meria, tak treba kontrolovať, či sa svedomie ešte orientuje podľa poriadku sveta a Božieho slova. Jedno i druhé sa odráža okrem iného v prikázaniach.“
z knihy Ferdinand Krenzer, Zajtra sa bude opäť veriť, Základy katolíckej vierouky, Bratislava: Alfa, 1990, s.225-226
Dovolím si vložiť na posúdenie moju dávnejšiu úvahu o svedomí.
OdpovedaťOdstrániťČo je svedomie?
Organizmus má viacero obranných a kontrolných systémov plniacich rôzne funkcie.Ich spoločným znakom je ochrana jedinca.Takouto funkciou je aj imunitný systém chrániaci organizmus pred útokmi baktérií a iných nižších foriem života.
Svedomie je tiež kontrolnou funkciou-myslenia.Jeho náplňou je kontrolovať výstupy myslenia a konania,či sú v súlade s pravidlami a hodnotovým rebríčkom,ktorý si človek za svojho života osvojil.Chráni jedinca pred rozvratom myslenia.Jeho úloha je zrovnateľná s protivírusovými programami počítačov.
Svedomie má tieto tri vlastnosti:nadčasovosť,ovplyvniteľnosť,schopnosť vracať sa k pravde v akejkoľvek situácii.Aj pri masívnom toku dezinformácií a klamstiev je predpoklad,že po istom čase tieto odmietne.
Nadčasovosť svedomia je schopnosť hodnotiť udalosti aj spätne,tie myšlienky a činy,ktoré sa už stali,a tiež ovplyvňovať naše zámery do budúcnosti.Ak prehodnotíme svoj hodnotový rebríček a zmeníme ho,svedomie pozmení hodnotenie prežitého i našich zámerov. Konanie, ktoré bolo prijateľné podľa pôvodného nastavenia svedomia a v súčasnosti novonastavené svedomie takéto konanie nepripúšťa,bude hodnotené negatívne a vyvolá výčitku svedomia.
Ovplyvniteľnosť svedomia znamená,že je tu možnosť zmeny náhľadu na myslenie a konanie zmenou postojov a teda vyznávajúcich hodnôt.Príčina takejto zmeny súvisí s racionálnym myslením a teda aj s hľadaním pravdy/,nadobúdaním skúseností a vedomostí,spoznávaním súvislostí/.Ak bude vo svedomí zistená hodnota,ktorá odporuje racionalite,bude opravená alebo nahradená.Takto ovplynené svedomie spustí proces prehodnotenia a opráv svojich výstupov,čo bude viesť k novým záverom a bude mať vplyv na naše zámery.
Svedomie používa na svoje ciele veľmi účinné prostriedky:príjemný pocit z niečoho dobre vykonaného a výčitku svedomia z niečoho zle vykonaného.Oba tieto nástroje sú motorom konania a myslenia.
Zdroj: https://sites.google.com/site/tvojoponent/uvahy