V blogu, ktorý nasledoval (follow-up) som sa pozrel na viacej dôkazov, vrátane britskej správy, v ktorej sa písalo, že talianská tajná služba dokázala čítať správy zašifrované ‘ruskou tajnou šifrou’.
Tentoraz som našiel korešpondenciu medzi generálom Gambom, hlavou kryptoanalytického oddelenia talianskej armádnej spravodajskej agentúry - Servizio Informazioni Militari a plukovníka Kempfa z OKW/Chi.
Gamba sa vo svojich správach zmieňuje o spojeneckých kódoch, ktoré mu sprostredkovali Nemci a pripravil si niektoré požiadavky. Jednou z nich bol sovietsky diplomatický kód. Ale ako by to mohol dokázať? Keďže v ZSSR sa na prešifrovanie kódu používali jednorázové bloky preto dokonca vlastnením knihy by nebol schopný rozlúštiť ani jednu správu.
Nemci taktiež odpovedali v podobnej línii: ‘Diplomatické šifry neboli rozpracované už niekoľko rokov pretože zložité odčítacie prešifrovania spôsobili, že akýkoľvek úspech je považovaný za iluzórny’
Jediný spôsob, akým mohol použiť kódovú knihu č.26 bolo pokúsiť sa získať kópie prešifrovacích blokov. To je ten dôvod, prečo sústavne požadoval sovietsky kód?
Nanešťastie, je toto len teória. Samozrejme, správa Britov z r. 1943 sa zmieňuje o úspechu s ruským kódom. Jediným spôsobom, ako by Taliani mohli rozlúštiť OTP by mohlo byť získať prístup k obidvom: ku kódovej knihe aj k prešifrovacím blokom.
Tu je relevantná správa ozn. TICOM D-71 - Nemecká a Talianská korešpondencia o rozličných šifrách - 'German and Italian Correspondence on Miscellaneous Cyphers'
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára