Keď sa hovorí o priekopníkoch modernej vedy, býva zvykom začať od Isaaca Newtona, prípadne pred ním spomenúť také mená ako Galileo Galilei a Francis Bacon. Je zrejmé, že ani títo páni nezačali tvoriť od nuly a budovali na výsledkoch úsilia celých predchádzajúcich generácií, hoci napríklad Francis Bacon v predhovore k dielu Veľká obnova vied varuje pred „prílišnou úctou a obdivom k tomu, čo bolo doposiaľ objavené“ (1, s. 41), o gréckej učenosti tvrdí, že „nie je schopná sama niečo splodiť“ (1, s. 42) a predchádzajúce filozofické systémy považuje iba za „divadelné hry“ (1, s. 88). V skutočnosti však tvorcovia modernej vedy práve na práci predchádzajúcich storočí, ba tisícročí budovali svoje koncepcie.
Ak teda chceme hovoriť o priekopníkoch modernej vedy, treba sa nám najprv pozrieť do histórie. V súčasnosti je pre ľudí z viacerých dôvodov lákavé skúmať techniku, matematiku a astronómiu Egypta a iných starých kultúr. Na tieto témy je možné nájsť viacero článkov a kníh rôznej úrovne od výskumu konkrétnych faktov až po ezoterické fantázie, ktoré nemajú s vedou nič spoločné.
Viac na: Priekopníci modernej vedy
To je relativizmus.Takouto postupkou sa dostaneš ak k jednobunkovým organizmom.Je dokázané, že napr. opice poznajú viac byliniek na liečenie ako domorodci obývajúci tie isté územia.A sliepka si chýbajúce atomy v strave dokáže doplniť zberom potrebných látok z voľného výbehu :)
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že je potrebné zadefinovať rozdiel medzi vzdelanosťou a vedou. A najmä modernou vedou.
Zrodenie modernej vedy založenej na opakovaní experimetu a formulovaní hypotéz ako to môžeme pozorovať dnes, sa historikmi vedy datuje do začiatku 19. storočia. Predtým možno hovoriť len o prototypovom vedeckom poznávaní sveta. Mágia a veda sa prepletali v často nerozlíšiteľných spôsoboch ako nahliadať na prírodné javy a zákonitosti.
OdpovedaťOdstrániť