Citát dňa - Kryptografia v histórii a súčasnosti Ruska

Rozhovor s Anatolijom Klepovom pre noviny Red Star – Červená hviezda Ministerstva Obrany RF na tému Kryptografia v histórii a súčasnosti Ruska, 4.februára 1995, reportér V. Gusev:

R: Bola kryptografia jednou z tajných nástrojov práce ruskej kontrarozviedky?

K: Zo začiatku, skôr než začneme, musím podotknúť, že prvé kurzy kryptografie boli v sovietskom Rusku organizované krátko po októbrovej revolúcii na popud samotného V. I. Lenina. Ako vieme, boľševici zdokonalili umenie tajného písma tak, že z neho utvorili vedu skutočne zložitých komplexných šifrovacích systémov, ktoré využívali na ochranu svojej straníckej korešpondencie v obdobiach ilegality.

R: Takže korene tejto tajnej vedy ležia hlboko v histórii dávnych storočí pred VOSR z roku 1917?

K: Presne. V jednom z najstarších ruských rukopisov s názvom „Proglas“, ktorý bol napísaný náboženskými hodnostármi asi pred 700 rokmi, sa na jeho konci nachádza zakódovaná fráza. V súčasnosti sa dá prečítať veľmi ľahko, keďže tu použitý kód bol založený na jednoduchom princípe transpozície písmen.

R: Používali sa v týchto dobách aj nejaké zložitejšie šifry?

K: Áno, napríklad tzv. „Poluslovica“ – resp. Polslovo – keď sa určité písmená vynechávali. V iných typoch šifier sa namiesto písmen používali číslice alebo niektoré grafické symboly – obrazce, značky (krúžky, bodky, čiarky apod.)

R: A keď takéto využitie tajného písma prešlo z rúk amatérov do sféry praktickej politiky profesionálneho používania usmerňovaného vládcami a ich vládami?

K: V roku 1633 patriarcha Filaret (hlava ortodoxnej, pravoslávnej církvi) a otec ruského cára Michaila Romanova, ako prvý z tejto dynastie zostavil špeciálnu abecedu „pre použitie pri tajných diplomatických záležitostiach štátu“. Toto je dátum, keď sa táto fascinujúca veda s mimoriadnou vlastnosťou ovplyvňovať chod dejinných udalostí, zrodila v Rusku. Napríklad plukovník Vasilij Tljapkin slúžiaci cárovi Alexandrovi Michajlovičovi na ruskom veľvyslanectve v Poľsku počas jeho 5-ročného pôsobenia vo Varšave používal na posielanie zašifrovaných správ šifru, ktorá bola známa iba cárovi. Táto šifra bola rozlúštená o 200 rokov neskôr - v 19.storočí, keď sa prišlo na to, že korešpondenti používali staré ruské rýchlo-tesnopisné znaky.