Predná strana Fleissnerovej knihy Handbuch der Kryptographie, s podtitulom Anleitung zum Chiffriren und Dechiffriren von Geheimschriften. |
Hlavným prínosom jeho knihy bolo, že predstavovala všetky skúsenosti, ktoré plukovník Fleissner nazbieral počas svojho dlhotrvajúceho pôsobenia na poli vojenskej kryptografie. Na prelome 19. a 20. storočia nenájdeme tak rozsiahlu a informačne bohatú kryptografickú príručku, ako je tá Fleissnerova. Je potrebné tiež vyzdvihnúť jasný a systematický spôsob s akým sa jej autor v nej zmieňuje o celej veci a konkrétnych šifrovacích systémoch rovnako ako podrobne popísal rozdiel medzi šifrovaním, dešifrovaním a lúštením (neautorizovaným dešifrovaním) v súčasnosti známymi ako kryptografia resp. kryptoanalýza. Naviac treba spomenúť, že autor prehlásil neskôr by mal výjsť aj jej druhý diel, avšak k tomuto nikdy nedošlo. Keďže obsah tohto druhého zväzku by sa mal podrobne rozpisovať o téme kryptoanalýzy, možno sa len domievať, že Fleissner tu pravdepodobne narazil na hranice, tieto však nespočívali v poznaní, ale v politickom a vojenskom prostredí. Doba, v ktorej žil zrejme nebola ešte pripravená na verejnú vedecky orientovanú kryptoanalýzu. Možno v tom však bol prozaickejší dôvod a to príliš krátky úsek v jeho živote, pretože zomrel o sedem rokov po tom, čo bol uverejnený prvý diel alebo tu nebol čitateľský záujem po druhom pokračovaní pod dlhým názvom "Patronen-Geheimschrift (otočná mriežka/transpozičná šifra) ako slovná šifra a kryptoanalýza v cudzích jazykoch".
Fleissner rozdelil svoju knihu do troch častí:
I. Všeobecne o kryptografii a preferovaných metódach
II. Nová mriežková/transpozičná šifra (Patronen-Geheimschrift)
III. Umenie neautorizovaného dešifrovania (kryptoanalýzy)
V prvej a tretej časti sa uvádza detailne rozpracovaný prehľad prostriedkov a metód v týchto oblastiach založený na znalostiach tej doby. Z pohľadu súčasnej kryptografie je veľmi zaujímavá časť druhá, v ktorej je navrhovaná vtedy nová transpozičná šifra, v nemčine nazvaná "Patronen-Geheimschrift" (Šablónová šifra).
Otočná mriežka, nem. Patrone |
Ako "Patrone" (šablóna, mriežka) sa tu chápe štvorec vyhotovený z kartónu s otvormi v takom poradí, že jej otočením o 90 stupňov okolo stredu do štyroch možných polôh sa otvory nikdy nedostanú na rovnaké miesto. Štyri strany - so zvolenou veľkosťou pätnásť políčok - sú označené číslami od 1 po 4 a písmenami od A po D a na obrátenej strane číslami 5 až 8 resp. písmenami E až H. Znak kryptogramu v stredovom otvore udáva prednú a zadnú stranu pre začiatok šifrovania a dešifrovania. Taktiež sú popísané niektoré bezpečnostné dôvody. V úvode II. časti Fleissner načrtáva deväť výhod svojej novej šifry a v bode 5 uvádza najmä to, že jeho šifra
"dosahuje mimoriadnu bezpečnosť podobne ako len tie najlepšie šifrovacie metódy. Veda a umenie lúštiť šifry nedokážu odhaliť kľúč použitej mriežky, okrem mimoriadne priaznivých okolností, ku ktorým môže dôjsť pri ľubovoľnej šifre."
Taktiež zdôraznil existenciu obrovského počtu možných kľúčov: V súčasnosti je známe, že Fleissner sa pri hodnotení tejto novej šifry mýlil dvakrát. V prvom rade počet rôznych kľúčov veľmi závisí od dĺžky strán štvorca a je dodatočne limitovaná silnou pravidelnosťou nutnou k tomu, aby mohlo dôjsť k otáčaniu štvorca okolo stredu. Druhý kľúč a šifrovacie zariadenie v knihe je rovnaké a preto táto "patrona" sa mala udržiavať v utajení, čo je podmienka ktorá veľmi narušuje jeden z najdôležitejších tzv. Kerckhoffsových princípov, že šifrovacia pomôcka by nemala byť utajená. Je treba náležite oceniť tú skutočnosť, že Fleissner vo všetkej skromnosti v predslove vyhlásil, že svoju knihu napísal ako laik pre laikov a bežných používateľov a nie pre špecialistov.
(pokračovanie)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára