Anglickí kryptoanalytici z Decyphering Branch

John Wallis (1616-1703) nebol len klerik a skvelý matematik, ale bol aj prvý veľký kryptoanalytik v Anglicku. Slúžil vláde Parlamentu a aj kráľovi Karolovi II. a Williamovi a Mary. Jeho rozlúštenie korešpondencie ktorú si medzi sebou vymieňali francúzsky kráľ Ľudovít XIV. a jeho veľvyslanec v Poľsku v roku 1689 pomohlo odvrátiť Ľudovíta od splnenia jeho túžob a nárokov na dosadnutie na poľský trón.

Takmer o 60 rokov neskôr Máriin vnuk anglický kráľ Karol I.  taktiež mal čítať jeho poštu anglický kryptoanalytik. Tým bol John Wallis významný matematik a klerik ktorý sa dostal k lúšteniu šifier viacmenej náhodne a získal si reputáciu tým, že rozlúštil kryptogram ktorý odolával všetkým doterajším pokusom o jeho prelomenie viac než dva roky. Jeho rozlúštenie trvalo Wallisovi tri mesiace, ale jeho počin tak zaujal členov parlamentu , že si vyžiadali jeho pomoc pri svojom zápase s kráľom. Počas občianskej vojny Wallis rozlúštil množstvo depeší od kráľa, ktoré dokázali parlamentári zachytiť. Medzitým v roku 1649 bol Karol I. sťatý; a počas ďalších 11 rokov vládla v Anglicku puritánska strana. Wallisova schopnosť lúštiť šifry bola tak veľmi rešpektovaná, že keď sa potom Karol II. v roku 1660 vrátil do Anglicka ako monarcha, vyhľadal Wallisa a zamestnal ho - napriek skutočnosti, že Wallis mal pracovať pre nepriateľov jeho otca. Medzitým sa Wallis stal kráľovským kaplánom. Podľa spisovateľa z 17. storočia Johna Aubreyho bol Wallis "osobou skutočnej ceny" ktorá "mohla stáť veľmi slávne na svojom vlastnom základe a nemusela byť vydržiavaná nijakým človekom kvôli sláve, už bol tak extrémne hladný po sláve, že sa pýšil cudzím perím ktorým vyzdobil svoju vlastnú čiapku; napr. stál na stráži pri pojednaniach Sira Christophera Wrena, p. Roberta Hookea, Dr. Williama Holdera, atď.; zapisujúc ich koncepty do svojho zápisníka a následne ich vydal tlačou, bez uvedenia skutočného autora. K tomuto dochádzalo často na čo si oni sťažovali." Wallis vedel o svojej cene práce kryptoanalytika pre vládu a často požadoval zvýšiť svoje príjmy. Taktiež požadoval od vlády zaplatenie za výučbu svojho vlastného vnuka v kryptoanalýze - hoci on sám raz implicitne pripustil, že tento predmet sa nedá vyučovať: "každá nová Šifra sa takmer vždy vymýšľa úplne novým Spôsobom, ktorý nepripúšťa, aby sa navrhla akákoľvek stála metóda na jej zdolanie." Evidentne mal jeho vnuk William Blencowe, pre túto prácu talent pretože od smrti Wallisa v roku 1703 20-ročný Blencowe jeho post prevzal. Blencowe bol v skutočnosti prvým anglickým kryptoanalytikom ktorý sa honosil titulom Decypherer a dostával pravidelnú mzdu za svoje služby. Avšak nezastával svoju pozíciu dlho pretože v roku 1712 spáchal samovraždu. Na krátko ho vystriedal naozaj neschopný vykonávateľ umenia lúštiť ktorý sám bol vystriedaný Edwardom Willesom, ktorého rodina zastávala tento post počas troch generácií.

Edward Willes(1694-1773) 

ďalší anglický klerik-lúštiteľ. 

Pravdepodobne jeho najdramatickejším úspechom bolo

 rozlúštenie korešpondencie Francisa Atterburyho,

 biskupa z Rochesteru, ktorá odhalila

 jeho účasť v spiknutí zameranom

 na návrat Stuartovcov na trón.

Willes dokázal nielen skĺbiť kryptoanalýzu so svojou karierou ako klerika, ale taktiež vystúpiť na oveľa vyššie posty v rámci Cirkvi čo bolo výsledkom jeho služieb v oblasti lúštenia šifier, ktoré poskytoval Korune. V tom čase keď jeho najstarší bol v roku 1742 zvolený za kráľovského Lúštiteľa - Decypherer Willes sa mal stať biskupom z Bathu a Wellsu. Pravdepodobne najvýznamnejšou udalosťou jeho kariéry kryptoanalytika bolo jeho svedectvo poskytnuté ním pred Snemovňou Lordov proti kolegovi klerikovi Francisovi Atterburym, biskupovi z Rochesteru.

Biskup Atterbury 

usvedčený zo spiknutia zväčša na základe dôkazov

 poskytnutých Willesom vďaka jeho kryptoanalýze.

 Biskup bol odsúdený do vyhnanstva.

Atterbury bol obvinený z pokusu nastoliť na trón následníka na miesto kráľa Juraja I. Dôkazy získané Willesom a ďalším lúštiteľom pozostávali zo zachytenej korešpondencie medzi Atterburym a jeho spoluspiklencami. Keď zistil ako usvedčujúce bolo obvinenie proti nemu, Atterbury sa neustále pýtal Willesa, dúfajúc pritom že to vnesie tieň pochybnosti na jeho schopnosť lúštiť listy. Willes, neprajúci si odhaliť príliš veľa svojich tajomstiev, odmietol aby kreslil. Medzitým, s divokým protestovanímm bol Atterbury a jeho obhajca vykázaný zo súdnej siene, Lordi hlasovali o tom,"že nie je v súlade s verejnou bezpečnosťou klásť Lúštiteľom ľubovoľné otázky, ktoré by mohli viesť k odhaleniu umenia alebo tajomstva lúštenia." Atterbury bol usvedčený a vyhnaný z Británie. Willes a jeho nástupci sa spojili s inými kryptoanalytikmi a boli kolektívne známi pod názvom Decyphering Branch. Nemali žiadne oficiálne štvrte a pracovali väčšinou vo svojich domoch, im prácu prinášali špeciálni poslovia z Secret Office a z Private Office. Tieto úrady boli zodpovedné za otváranie zahraničnej resp. domácej pošty. V zákone z roku 1657, ktorý ustanovil poštovú službu sa otvorene deklarovalo, že poštové zásielky boli dobrým spôsobom ako odhaliť podvratnú aktivitu a následné zákony potvrdili právo vlády otvárať súkromnú korešpondenciu. Zamestnanci týchto dvoch úradov pracovali v utajení, otvárali listy a rozdeľovali a znovu ich pečatili tak obratne, že nikdo o nich nemohol povedať, že by boli niekedy otvárané. Tie listy, ktoré boli zašifrované boli posielané členom Decyphering Branch. Samotná existencia tohto úradu bola známa len hŕstke osôb, ale jeho práca - ktorá predstavovala lúštenie správ z celej Európy a neskôr zo Spojených štátov - vláde opakovane dokazovala svoju cenu.
zo stránok 26-28 v knihe The Encyclopedia of Espionage: Codes and Ciphers, autor: Peter Way, London: The Danbury Press, 1977