Zahraničné diplomatické zastupiteľstvá boli vždy atraktívnym cieľom spravodajských služieb. Pracovníci ambasády a personál často spracovávali najcitlivejšie informácie o ich vlastnej krajine a o ich vzťahoch s hostiteľskou krajinou. Spôsobom ako získať takéto informácie je pomocou tzv. HUMINT (ľudské spravodajstvo) od personálu. Ďalšou metódou je SIGINT (spojovacie spravodajstvo) z napichnutia telefonických liniek alebo sofistikovanými odposluchovými zariadeniami, všeobecne známymi ako ploštice.
K jednému z najznámejších prípadov elektronickej špionáže došlo v 80-tych rokoch 20. storočia na vrchole Studenej vojny, keď sa zistilo,že sovietska špionáž úspešne implantovala veľmi sofistikované ploštice do značného počtu elektronických písacích strojov na veľvyslanestve USA v Moskve.
Všetko to začalo v auguste 1983 keď spriatelená vláda informovala americkú špionážnu službu o tom, že našli zvláštnu plošticu, vloženú do zariadenia na ich veľvyslanectve. Ako odpoveď americká National Security Agency (NSA - Národná bezpečnostná agentúra) vyslala expertov na komunikačnú bezpečnosť k ich spojencovi aby túto plošticu dôkladne prezreli. Jej technológia sa ukázala ako veľmi sofistikovaná. Snahy potrebné na vyvinutie takejto technológie boli takého rozsahu, že NSA bola presvedčená, že to nebol ojedinelý prípad.
NSA zistila, že takéto ploštice boli s veľkou pravdepodobnosťou implatované aj do zariadenia na americkom veľvyslanectve. Toto spustilo tajnú operáciu s krycím menom GUNMAN. Prvou časťou operácie bolo odstránenie všetkých zariadení z americkej ambasády v Moskve a ich kontrola či neobsahujú ploštice. Toto malo tvoriť všetky šifrovacie a komunikačné zariadenia, počítače, tlačiarne a oveľa viac. Samozrejme sovietska špionáž sa nemala o tejto operácii nič dozvedieť.
Prevoz všetkého zariadenia sa ukázalo byť celkom značnou logistickou výzvou. Nie menej než jedenásť ton všetkých druhov zariadení malo byť prevezených z Ruska naspäť k NSA v Spojených štátoch a vymenené za nové zariadenie. Všetko to sa malo vykonať v naprostom utajení. Museli byť vyvinuté nové techniky a postupy aby sa zaistilo, že nové zariadenie, nejakých desať ton, nebude znova narušené sovietmi a rovnako aby sa ich vlastný personál ambasády nedozvedel o skutočných dôvodoch výmeny zariadenia. Toto trvalo päť mesiacov.
Všetko zachránené zariadenie sa uložilo vo Fort Meade. Ďalšou časťou operácie GUNMAN bolo starostlivo prezrieť a presvietiť rontgenovým žiarením každú jednu položku. Všetky šifrovacie disky sa skoro nato ukázali čistými. Trvalo to až do júla 1984 jedenásť mesiacov po prezradení, odhaliť prvú plošticu v nešifrovom zariadení, písacom stroji IBM značky Selectric. Bol to extra cievka vo vnútri tlačidla na spustenie, ktoré pritiahlo pozornosť technika. Rontgenove lúče odhalili elektronickú plošticu, skrytú vo vnútri kovovej tyče. Napokon našli ploštice v šestnástich písacích strojoch Selectric typu II a typu III.
?
Písací stroj IBM Selectric
Technici NSA začali so zložitou úlohou pomocou reverzného inžinierstva odhaliť funkčnosť ploštíc. Zistili, že sú oveľa zložitejšie než by si špecialisti dokázali predstaviť. Kovové vačky boli nahradené neferomagnetickou verziou, ktorá obsahovala silné malé magnety. Tieto magnety spôsobovali magnetické vzruchy, keď na klávesnici boli stlačené klávesy. Magnetické zmeny boli zberané elektronikou, analyzované a prevádzané do digitálneho signálu. Elektronika bola úplne skrytá, neviditeľná a zapečatená do dutej podpornej tyče. |
| Písací stroj značky IBM Selectric typu II. |
Signál bol stlačený do štvorbitových frekvenčne selektovaných slov. V obvode sa dalo uložiť až osem štvorbitových znakov pomocou tenkých jednobitových jadrových pamätí. Iba vtedy, keď bola pamäť úplne zaplnená (na nepravidelných intervaloch podľa tempa typistov) dáta boli poslané vo veľmi krátkych rýchlych vysielaniach do blízkeho odposluchového bodu. Rozsah frekvencií rýchleho vysielania bol vybratý zámerne do rovnakého frekvenčného pásma ako mali sovietske televízne stanice, aby sa zakryl rýchly šum. Implantáty sa dali na diaľku vypnúť aby sa tak vyhlo odhaleniu, ak by bezpečnostní technici prehľadávali ambasádu jej očistením od ploštíc.
Technici NSA našli niekoľko odlišných verzií ploštice. Niektoré fungovali na batérie a iné vďaka hlavnému elektrickému napájaniu. Niektoré ploštice aktivovali diódu aby monitorovali či písací stroj bol zapnutý. Technici boli prekvapení použitou technológiou a dôvtipným návrhom na vyhnutie sa odhaleniu technickými tímami.
Šéf NSA generál Faurer v roku 1986 povedal: "Myslím, že ľudia často padajú do pasti že príliš často opovrhujú svojimi nepriateľmi. Prednedávnom sme si mysleli, že čo sa týka technických vecí a Sovietskeho zväzu sme vpredu napríklad v počítačoch, leteckých motoroch, autách. V posledných rokoch sa neustále stretávame s prekvapeniami a máme viac rešpektu."
Tento citát hovorí za všetko. Tento prípad mal hlavný dopad na všetky spravodajské agentúry a naučili sa pri ňom veľa lekcií. Hodnotenie škôd sa ukázalo ako nemožné, pretože pôvod písacích strojov počas tých rokov sa nikdy nearchivovalo. Dozvedeli sa, že v rokoch 1976 až 1984 sovietska špionáž používala tieto ploštice na zber otvoreného textu, písaného na písacích strojoch na veľvyslanectve USA v Moskve a americkom konzuláte v Leningrade.
Viac na: Project GUNMAN
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára