Ako som minulý týždeň poznamenal, kniha The Forgotten Revolution (Zabudnutá revolúcia) Lucia Russa predpokladá, že okolo roku 300 pr. n.l. existovala vedecká revolúcia ktorá buď jedného alebo druhého dôvodu, nikdy nezapustila korene. Historici antiky neboli nikdy skutočne presvedčení touto tézou, ale jeho kniha je aj napriek tomu zaujímavá. Jednu menšiu chybu, ktorú Russo robí je, že ukazuje predstavu, že prírodní filozofi v ranom sedemnástom storočí si heliocentrickú hypotézu spájali viac s starovekým Grékom Aristarchom zo Samu než s Koperníkom. Na podporu tohto tvrdenia predkladá knihu nazvanú Systém sveta podľa Aristarcha zo Samu, vydanú Gillesom de Robervalom, ktorá sa objavila v Paríži v roku 1644. Keďže som sa pri čítaní Russa nachádzal v knižnici Univerzity v Cambridge, zašiel som dole do miestnosti vzácnych kníh, aby som sa pozrel na tento pútavo nazvaný spis.
Po skončení procesu s Galileom bolo v katolíckych krajinách vrátane Francúzska zakázané vyhlasovať, že heliocentrická hypotéza bola pravdivá. Hoci zákaz sa nevynucoval už dlhšie predtým než bol zrušený, po niekoľko rokov prírodní filozofi pociťovali potrebu nájsť oveľa kreatívnejšie spôsoby ako sa mu vyhnúť. Gilles de Roberval urobil jeden z tých najzábavnejších.
Gilles de Roberval prostý občan narodený blízko mesta Beauvais, ktorý nastúpil ako profesor na College de France a stal sa jedným z popredných matematikov kráľovstva. I Keď bol vysoko kompetentný, zdá sa že bol trošku ako pomocník v porovnaní s jeho vynikajúcim súčasníkom René Descartesom. Aj tak v roku 1644 získal kráľovskú licenciu na svoju knihu zastávajúci heliocentrizmus v tom istom čase, keď sa Descartes rozhodol, že bolo múdrejšie o tejto téme skôr pomlčať.
Gilles si uvedomoval že, ako platený profesor v službe kráľa nemohol byť otvorene neloajálny voči cirkvi. Tak využil starý trik predstierania, že hovoril opak toho, čo mal skutočnosti na mysli. Systém sveta podľa Aristarcha zo Samu sa tvári, že je prekladom arabskej verzie strateného Aristarchovho pojednania popisujúceho jeho heliocentrickú hypotézu. Ale v skutočnosti to celé pochádzalo z pera samotného Gilles, ako to zdá sa vedel každý. Gilles na začiatok pripojil frontispis pod svojim vlastným menom, kde predstieral, že je značne skeptickým čo sa týka predstavovanej tézy, aj keď to bola celé jeho vlastná práca. Taktiež k textu “Aristarcha” dodal niektoré poznámky, kde on chváli autora (t. j. seba samého). Jedna z poznámok pod čiarou znie “K tomu by sme mali dodať, že satelity Jupitera o ktorých autor tejto práce nevedel”. Áno, presne tak.
Ale aj tak, tento úskok mu vyšiel. Ktokoľvek, skutočne ktokoľvek to môže vidieť vďaka tomuto hoaxu. Ale pre všeobecnú verejnosť Gilles urobil len to, že priniesol na svetlo božie stratený grécky text, čo bolo dokonale prijateľným chovaním pre učenca v sedemnástom storočí. Inak povedané, bolo to všetko skôr nedôstojné a to sa ráta ako ďalší dôvod prečo na prvom mieste ľutovať hlúposť cirkevnej hierarchie pri uvedení zákazu tvrdenia o pravdivosti heliocentrickej teórie.
Preložené z angličtiny.
Článok How to Support Galileo and Get Away with it
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára