Názorný príklad miniatúrneho jezuitského kódu

Rozšírený príklad prvého typu (podľa klasifikácie J. Wickiho S.J., uvedenej v predošlom blogposte), ktorým utajovali svoju šifrovanú korešpondenciu jezuitskí patres môžeme nájsť v histórii Škótska za časov vlády anglickej kráľovnej Alžbety I. Táto metóda bola veľmi často používaná aj za vlády dynastie Stuartovcov (počínajúc vládou kráľa Jakuba I. Stuarta) a pozostávala zo substitúcie rozličných mien známych z klasickej antiky a iných za mená tých osôb spomenutých v liste. Tak napríklad Penelope v skutočnosti znamenalo "The Queene of England", tj. kráľovnú Alžbetu I.; Crassus znamenalo "The Lo. Thresorer" (the Lord Treasurer - Lord Strážca kráľovskej pokladnice); "Sir Robert Cecil" bol tu označený ako Solon - čo bolo naozaj vhodným menom pre schopného štátnika, ktorý sa stal Alžbetiným prvým ministrom o dva roky neskôr.

Obrázok šifry, ktorú obvykle používali škótski jezuiti a ich pomocníci,
 ktorú ukoristil istý pán Randolph od farára z Douglasu,
 Archibalda Douglasseho, dňa 30. júna 1596.