Záhadný muž anglického tajného kabinetu

Je ešte mnoho nepoznaného v dejinách. Medzi takéto tajomstvami opradené skutočnosti patria aj osoby a obsadenie anglického Black Chamber (Tajného kabinetu). Jedným z neúnavných otváračov listov a lúštiteľov ich obsahu a falšovateľov pečatí  "uší, očí a úst britského impéria" bol Samuel Morland (1625-1695), súčasník Johna Wallisa.

Líniový drevorez pod názvom: Samuel Morlandus Eques Auratus & Baronettus nec non Camerae Privatae Generosus. Nápis na zvitku: DEGLI AMICI GUARDIMI DIO (Bože ochráň ma pred mojimi priateľmi). Uverejnené na frontispise pojednania The Description and Use of two Aritmethick Instruments, rok vydania 1673

Okrem toho, že - hoci bol isto menej dôvtipným ako Wallis, ktorý sa staral o najťažšie materiály - pracoval s ním ako kryptoanalytik v tajnej miestnosti pripojenej k poštovému úradu, na ktorý dohliadal Thurloe, šéf tajnej služby (tajná miestnosť vedľa poštového úradu mala svoj vlastný, súkromný vchod. Wallis, istý Isaac Dorislaus a Morland "otvárali, kopírovali a znovupečatili listy od jedenástej v noci až do troch či štyroch hodín do rána, keď poštové zásielky opúšťali úrad.") Bol taktiež úspešným diplomatom v Cromwellových službách. Rovnako ako to bolo s Wallisom, kráľ Karol II. po reštaurovaní ponechal Morlandovi jeho postavenie (Keď ešte bol v službách sekretára Thurloea, mal odhaliť spiknutie s cieľom zavraždiť Karola II. Aby uľahčil svojmu svedomiu, tajne informoval kráľa v exile - čo spôsobilo, že ho za to kráľ Karol II. za Reštaurácie kráľovsky odmenil a verejne mu vyjadril svoju neskonalú vďačnosť). Morland, ako skúsený vynálezca mechanických zariadení - medzi ktoré patrí najmä počítací stroj - staval na svojej skúsenosti lúštiteľa, keď v roku 1666 uverejnil 12-stranový spisok pod názvom A New Method of Cryptography (Nová kryptografická metóda).

Ukazuje v nej svoju oboznámenosť s niekoľkými písmenovými transpozičnými a substitučnými šiframi, ale okrem toho tu popisuje a ilustruje na obrázkoch tzv. Machina Cyclologica Cryptographica, Morlandove vylepšenie dvojice Albertiho šifrovacích diskov. Angličanova verzia sa zahráva s použitím hrotu vloženého do jednej z troch koncentrických kruhov vonkajšieho disku s pomocou malého viečka v tvare náprstníka, ktoré malo na konci tenký hrot. Horný disk mal taktiež štvorcový otvor z okrajového kruhu spolu s 24 veľkými písmenami.
Keď sú abecedy na oboch diskoch rozhádzané, toto usporiadanie malo byť dohodnuté oboma korešpondujúcimi stranami. Výsledná šifra, ako naznačil Augusto Buonafalce, ktorý analyzoval túto vzácnu Morlandovu kryptologickú publikáciu, "je ekvivalentom autokľuča vytvárajúceho beaufortovskú substitúciu s rozhádzanými abecedami, používajúca šifrový text ako neopakujúci sa kľúč. Jedno vopred dohodnuté písmeno sa používa ako základ". I keď Morlandov vynález nie je prelomovým objavom v tejto oblasti, systém je značne bezpečnejší keď sú abecedy na diskoch rozhádzané; to taktiež zahrňuje mechanizmy pohyblivých diskov v porovnaní s tabuľkami typu Vigenére, ktoré by sa mohli taktiež použiť.

(Pokračovanie...)