Samozrejme ich snahy vyčistiť západnú časť Volgy, boli kontrolované sovietskymi vojenskými silami brániacimi Stalingrad.
V novembri ’42 Sovieti po tom čo utajene zhromaždili svoje sily, podnikli protiútok a použili svoje mobilné jednotky voči úsekom nemeckého frontu, ktoré boli bránené vojakmi národov, ktoré boli Nemeckými spojencami. Výsledkom bol zrútenie sa frontu a jeho obkľúčenie sovietskymi jednotkami zo Stalingradu.
Akým spôsobom boli Sovieti schopní prekvapiť svojich nepriateľov? Nemala nemecká rozviedka akékoľvek náznaky, že mocné nepriateľské sily boli presúvané oveľa bližšie k frontu?
Zdá sa, že pomocou spojovacieho spravodajstva boli Nemci schopní identifikovať hlavné sústredenia v oblasti. Samozrejme táto informácia vylúčená analytikmi ústredného vyhodnocovacieho oddelenia Fremde Heere Ost (Zahraničné Armády Východ) pretože, to nesúhlasilo s ich predpokladanými pohybmi.
Poďme sa pozrieť na relevantné informácie.
Spojovacia spravodajská služba Luftwaffe si celkom dobre robila svoju prácu na Východnom fronte vďaka nízkej úrovne bezpečnosti kryptosystémov, používaných sovietskymi letectvom. Podľa povojnových správ, boli taktiež schopní identifikovať sústredenia nepriateľa rýchlejšie ako ich kolegovia z armády pretože jednotky leteckého prieskumu priradené k pozemným jednotkám nedokázali udržať rádiový kľud.
V správe TICOM I-41, ohľadne Stalingradskej operácie sa na strane 2 píše: ‘Jednotky Sigint boli v Luftwaffe popoluškou až do "aféry STALINGRAD". III/LN. Rgt. 4 neustále varoval a varoval, že Rusi the mali zostaviť v tomto sektore 5 leteckých armád. Po STALINGRAD-e, Sigint bol považovaný za hlavný zdroj spravodajských informácií.’
Jednotky armádneho spojovacieho spravodajstva taktiež dokázali odhaliť výskyt nových sovietskych jednotiek nachádzajúcich sa blízko Stalingradu. Alexis Dettmann, hlavný kryptoanalytik v kryptoanalytickom ústredí Armády na Východe HLS Ost (Odposluchová riadiaca stanica Východ) sa v správe TICOM DF-112, na strane 110 vyjadruje:
‘3 .Na konci roku 1942 dokázala kryptoanalytická sekcia určiť rozmiestnenie nových Armád (62., 63., 64., 65. … 69.) na východ od Stalingradu. Hoci tieto pozorovania boli neustále doplňované a potvrdzované, ľudia na najvyššej úrovni velenia ich nedokázali prijať tak, aby im uverili. Iba po tom, čo sa 64. armáda objavila v sektore frontu blízko Stalingradu bolo Zahraničnými Armádam Východ dovolené umožniť zakreslenie iných armád (spolu so značkami s otáznikom!) na mapu Červenej Armády a predstaviť to pri diskusii o situácii pri Vodcovom veliteľstve bez toho, aby očakávali odhalenie k divokým napadnutiam.’
Sú tieto vyhlásenia správne alebo Nemci preháňali?
David Thomas v článku s názvom ‘Foreign Armies East and German Military Intelligence in Russia 1941-45’ sa pokúsil vyhodnotiť výkonnosť FHO pozretím sa na správy, ktoré vydávali počas vojny.
Podľa tohto článku na str. 269: ‘Napriek tomu, spojovacie spravodajstvo bolo základným zdrojom pre väčšinu odhadov FHO o situačných schémach nepriateľa. Nanešťastie, keď výsledky spojovacieho prieskumu pozostávali z taktických náznakov, ktoré protirečili strategickým indikátorom zámerov nepriateľa na ktorých FHO si už zakladala svoje predpoklady, FHO odmietala v niektorých prípadoch prehodnotiť svoje existujúce vyhodnotenia, aby ich prispôsobila výsledkom spojovacieho prieskumu. Stalingrad klasickým prikladom. Dňa 11. októbra the Leitstelle fur Nachrichtenaufklarung hlásila rozsiahle preskupovanie sovietskych síl medzi riekami Don a Volga, vrátane ustavenia nového sovietskeho poľného veliteľstva pod názvom 'Donský front'. FHO vyhodnotila vloženie tohto veliteľstva, preskupenie sovietskych jednotiek v zóne sovietskej šesťdesiatej-tretej Armády a nepriateľských pohybov na fronte štvrtej pancierovej armády ako 'defenzívne opatrenia nepriateľa'. Ďalšia správa o spojovacom prieskume zaslaná FHO v novembri potvrdila existenciu veľkého zoskupenia sovietskych síl za Serafimovičovým predmostím a poskytla jasný dôkaz, že Červená Armáda mala odhaliť slabé miesta a hranice medzi rumunskými a talianskými armádami nachádzajúcimi sa na sever od Stalingradu. Samozrejme toto vyhodnotenie protirečilo odhadu sovietskych zámerov a bojovej sily zaslaného Gehlenom na konci augusta, 'Gedanken zur Weiterentwick-lung der Feindlage im Herbst und Winter'; konkrétne, fundamentálny predpoklad, že Červená Armáda nebude schopná sa zapojiť do viac než jednej zimnej ofenzívy, kvôli nedostatočným ľudským rezervám po sezónnej letnej kampani.’
Takže ak by Nemci mali viacej rešpektu pre svoje oddelenia spojovacieho spravodajstva možno by história bola napísaná odlišne…
Pramene: Správy TICOM ozn. DF-112 a I-41, článok z časopisu Journal of Contemporary History: ‘Zahraničné Armády Východ a Nemecká vojenská rozviedka v Rusku v rokoch 1941-45 - Foreign Armies East and German Military Intelligence in Russia 1941-45’
Zdroj: German signals intelligence and the Stalingrad offensive
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára