(...) Zostáva otázkou, či za toto zverstvo Veľkého Honu na čarodejnice je jedine zodpovedná Katolícka Cirkev?
Dnešný historický výskum dáva definitívne negatívnu odpoveď. Všetky časti európskej spoločnosti nesú určitú zodpovednosť a vinu za to čo sa stalo, nikto nemá "čisté ruky". Cirkev pomohla vytvoriť stereotypy a atmosféru náboženskej intolerancie, ktorá napokon viedla k honom na čarodejnice. Ale boli to sekulárne súdy v Európe, ktoré odsúdili na smrť veľkú väčšinu čarodejníc, nie Cirkev. Boli to obyčajní, priemerní ľudia, ktorí posielali svojich susedov na hranicu. Ak požadujeme od pápeža, aby sa ospravedlnil, prečo by sme nemali to isté požadovať aj od všetkých Európanov či Euroameričanov? A nemali by sme sa my "čarodejnice" taktiež ospravedlniť? Mnoho z našich duchovných predkov, liečiteľky a liečitelia v Európe a Amerike bolo aktívnymi lovcami čarodejníc, ktorí zvaľovali vinu za choroby a nešťastia na 'čierne' čarodejníctvo. Oni obviňovali svojich susedov a prizerali sa ako zomierajú.:(. Myslím si, že list pápežovi bol napísaný dobre a umiernenom duchu a už som si zvolila, že sa pod ním nepodpíšem. Bolo to zčasti preto, že nesúhlasím z interpretáciou histórie, na ktorom je založený. Z nej vyplýva, akoby bola Cirkev a inkvizícia obzvlášť vinná, že by za Hon na čarodejnice ležala zodpovednosť väčšinou len na Nej. Ale, čo je ešte dôležitejšie, tento list posilňuje neopohanský 'mýtus viktimizácie' -- a to nie je iba zlá interpretácia histórie, ale naozaj nebezpečná história. Pre nás ako „Čarodejnice“ je najväčšou prekážkou pri komplexnom chápaní Honu na čarodejnice naša prevládajúca predstava, že len MY sme boli tí, ktorým sa ubližovalo. Ak sa dívame spätne do minulosti, delíme svet na tých Tých Zlých a Tých Dobrých. Existovali Tí Zlí (lovci čarodejníc, lekári, Cirkev, kresťania -- ľudia, s ktorými sa nestotožňujeme) a Tí Dobrí (ženy, čarodejnice, pohania -- všetky skupiny, ktoré obľubujeme). A Tí Zlí urobili hrozné veci Tým Dobrým. Nedokážeme sa zamyslieť nad tým, že tento dualistický svetonázor bol presne filozofiou, ktorá umožnila, aby nastal Hon na čarodejnice. Nedokážeme stále prijať, že realita je ďaleko komplexnejšia ako tieto dualistické stereotypy. Ba horšie, nedokážeme si uvedomiť, že my sme boli súčasťou toho problému a môžeme v ňom zotrvávať aj naďalej.V 80-tych rokoch 20. storočia si Spojené štáty prešli niečím, čo vzdialene pripomínalo "Dobu upaľovania": Panika ohľadne strachu zo satanských rituálnych vrážd a sexuálnych zneužívaní. Z veľkej časti si neopohanská komunita nedokázala všimnúť nápadné podobnosti s minulosťou. Začali sme robiť úplne rovnaké chyby, akých sa dopúšťali naši predkovia. Chyby, ktoré v inom čase a na inom mieste stáli desaťtisíce ľudských obetí. Počas Veľkého honu naši duchovní predkovia verili cirkevnej démonológii. Vedeli však, že oni nie sú satanistické čarodejnice, pred ktorými Cirkev vystríhala. Ale boli napriek tomu ochotní veriť, že ich susedia patria k tomuto spiknutiu sekty uctievajúcej Satana. A keď k nim ľudia prišli, aby z nich sňali kliatbu alebo veštením odhalili meno čarodejnice, oni tak ochotne urobili. Ich profesionálne zameranie, ich potvrdenie podozrení o počarovaní, viedlo k odsúdeniam a úmrtiam ich susedov.Práve v osemdesiatych rokoch 20. storočia sa objavili presne tieto stereotypy. Fundamentalistickí kresťania, podobne ako Katolícka Cirkev pred nimi, znovuoživili staroveký mýtus nočného, vražedného Satanského čarodejníckeho kultu. A podobne ako liečiteľky a liečitelia pred nami, neopohania prijali túto démonológiu. Vedeli sme, že nemôžeme konať také hrôzostrašné veci, z ktorého boli obviňované satanské čarodejnice. Ale mnohí z nás boli ochotní veriť, že naši susedia to dokázali. Mnohí z nás (a do tohoto počtu sa rátam aj ja) verili, že sme schopní použiť naše magické schopnosti na ochranu našich komunít pred týmito 'Satanistami' uctievajúcimi Diabla. Mnohí z nás urobili rovnaké chyby, ktoré pomohli vytvoriť lovené čarodejnice "Doby upaľovania". A príčinou, prečo sme to všetko konali bola zaslepenosť vlastnými mýtami o minulosti. Videli sme iných ako hlavných vinníkov a na nás sme nahliadali ako na obete a tak sme nedokázali rozlomiť kruh strachu, ktorý živil antisatanskú paniku z rokov 1980-89 a čarodejníckych procesov niekoľko storočí predtým. Verím, že naša komunita sa musí oslobodiť od mýtu viktimizácie. Potrebujeme prestať nazerať na Hon na čarodejnice ako na to, čo ONI urobili NÁM. V "Dobe Upaľovania" neexistuje žiadne ONI. Ale bolo iba veľké MY a sme to len a len my, čo sme vykonali hrozné veci. Zvaľovaním viny na druhých sa nedosiahne nič. Zapáľme sviečku za padlých a spomeňme si na nich.
Jenny Gibbons
Rovnako sa pripájam k prosbe Jenny. Sme to MY, ktorí sme zodpovední. Pripomeňme si ich, a tí, ktorí sú veriaci, meditujme alebo pomodlime sa za všetky tieto nevinné obete ľudskej zaslepenosti, zlomyseľnosti a krutosti. A snažme o to, aby pri našich každodenných starostiach a radostiach života, tieto hrozivé a temné stránky histórie nikdy neopakovali.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára