Giordano Bruno - Martýr vedy a rozumu

Citát dňa - Giordano Bruno


Pred rokom a pol som mal tú smolu zhliadnuť dokumentárny cyklus na stanici Channel 4 pod názvom ‘Boh a vedci - God and the Scientists’, ktorý bol zväčšej časti len upravenou verziou teórie konfliktu z 19. storočia. Šou, uvádzaná Colinom Blakemoreom, len prerozprávala mýtus o tom, ako bol Giordano Bruno upálený preto, že podporoval Koperníkov heliocentrický model. Pravdou v skutočnosti je, že v tradičnom zmysle slova bol heretikom a bol upálený za svoje náboženské presvedčenie po dlho sa vlečúcom procese v r. 1600. Nanešťastie, kopernikánsky model bol propagovaný Brunom ako súčasť jeho svetonázoru, čím došlo poškvrneniu jeho povesti ako heretického.
Bruno bol stúpencom hermetizmu, čo bol kult, ktorého myšlienky boli založené na dokumentoch o ktorých sa predpokladalo, že pochádzajú z Egypta z dôb Mojžišových. Tieto spisy boli spojené s učením o egyptskom bohu Thovtovi, bohu učenosti a do Talianska sa dostali z Macedónska v 60-tych rokoch 15. storočia. Medzi stúpencami tohoto kultu bol Thovt známy ako Hermes Trismegistos alebo Hermes trikrát veľký. Egypťania uctievali slnko a je možné, že sám Mikuláš Koperník bol ovplyvnený hermetizmom keď vložil slnko do stredu vesmíru. Napríklad v spise De revolutionibus napísal:

Napokon zrejme v strede všetkého je slnko. Kde v tomto najkrásnejšom chráme by hocikto umiestnil svoju lampu v inom ba lepšom mieste než tu, odkiaľ môže osvetľovať všetky veci v ten istý moment? Preto slnko sa niektorými ľuďmi nie nevhodne nazýva lampáš vesmíru, iní ho prezývajú jeho mysľou a zas ďalší jeho vládcom. [Hermés] Trikrát Najväčší ho označuje  viditeľným bohom a Sofoklova Elektra vševidiacim.

 Neskôr sa o hermetických spisoch zistilo, že vôbec nepochádzajú zo starovekého Egypta (v r. 1614 sa odhalilo, že boli spísané dlho po príchode kresťanstva), ale jeho stúpenci v 15. storočí si o nich mysleli, že antedatujú narodenie Krista. Medzi popredných hermetikov patrili také významné postavy ako bol španielsky kráľ Filip II. a tieto spisy boli Katolíckou Cirkvou vo všeobecnosti tolerované. Brunovou ‘nebezpečnou myšlienkou’ bolo to, že získal presvedčenie, že Egyptské náboženstvo bolo pravou vierou a že cirkev by sa mala vrátiť k týmto starovekým obyčajom; s čím oni neboli príliš nadšení.
Ako vyšlo najavo, Bruno mal zvláštny talent na to, ako rýchlo sa dostať do problémov. V roku 1565 vstúpil do dominikánskeho rádu ale bol z neho  v r. 1576 vylúčený kvôli obrane ariánskej herézy a že vlastnil kópiu Erazmových spisov s vlastnoručnými poznámkami. Po pripojení sa ku kalvínom v Ženeve tu Bruno publikoval útok na prácu Antoinea de la Faye významného profesora. Toto nedopadlo veľmi dobre a bol za to zavretý do väzenia a prinútený újsť do Paríža. Vo Francúzsku si užíval priazne niekoľkých mocných obdivovateľov, získavajúc známosť vďaka svojim teologickým prednáškam a pozoruhodným výkonom v umení cibrenia si pamäte, ktoré sú založené na jeho rozpracovanom systéme mnemoniky.
Tieto pohnútky ho vlastne prinútili k príchodu do Anglicka a tu sa zoznámil s najhoršími nepriateľmi cirkvi Phillipom Sidneyom a Johnom Deeom. V Anglicku si dokázal znepriateliť toľko ľudí, že bol prinútený uchýliť sa na francúzske veľvyslanectvo, z neho unikol do Paríža a potom zistiac, že aj tu sa situácia preňho náhle mení k horšiemu, odišiel do Nemecka. Napriek jeho prebehnutiu k luteránom, bol schopný napísať niekoľko pojednaní o mágii a o znakoch, obrazoch a ideách. Na knižnom trhu vo Frankfurte sa stretol s Giovannim Mocenigom, ktorý sa dopočul o jeho vynikajúcich pamäťových schopnostiach a spýtal sa ho, či by sa neuchádzal o profesúru matematiky na univerzite v Padove. Nanešťastie, spolu s ním sa o tento post uchádzal aj istý Galileo Galilei, ktorý ho nakoniec aj dostal. Mocenigo ho pozval do Benátok aby tam pôsobil ako jeho domáci učiteľ cibrenia pamäte, kde nielenže bol nespokojný s jeho učiteľskými schopnosťami; taktiež sa rozhodol udať ho benátskej inkvizícii. Po tom, čo bol predaný rímskej inkvizícii a po dlhom väznení bol Bruno konečne odsúdený za vtedy obzvlášť závažné obvinenia z arianizmu a pre vykonávanie okultných praktík. Ako ukázala práca Frances Yatesovej v 70-tych rokoch 20. storočia, namiesto martýrom vedy, bol Bruno mučeníkom mágie. Plný zoznam obvinení znel nasledovne:

Zastávanie názorov proti Katolíckej Viere a vyjadrovanie sa proti nej a jej duchovným. Zastávanie chybných názorov o sv. Trojici, o Kristovom božstve a vtelení. Zastávanie mylných názorov o Kristovi. Zastávanie mylných názorov o Transubstanciácií a Omši. Tvrdenie o existencii plurality svetov a ich večnosti. Viera v reinkarnáciu a sťahovanie ľudskej duše do zvierat. Zaoberanie sa mágiou a veštením. Popieranie panenstva Márie.

 Brunov osud bol podľa dnešných štandardov a podľa evanjeliových hodnôt milosrdenstva a lásky voči nepriateľom tragický a mimoriadne krutý. Do určitej miery si toto privodil sám, keďže mu  takmer neustále bola dávaná príležitosť odvolať, čo bol jedným z dôvodov, prečo bol pred odsúdením zadržiavaný takmer desať rokov. Z jeho predchádzajúceho života je zrejmé, že jeho potulky majú len málo spoločné s tým, že bol prenasledovaný inkvizíciou a skôr je za tým jeho mimoriadne problematická osobnosť. Aj keď bol Bruno úspešný pri vyhľadávaní mocných patrónov, aby ho tí ochránili, neustále robil niečo s čím si ich odcudzil a naštval, zvyčajne celkom rýchlo po vstupe do ich služieb. Mal mimoriadny talent opakovane ohrozovať svoje najlepšie záujmy a sústavne sa dokázať vyvliecť z priaznivých okolností.
Neexistuje žiaden dôkaz, že jeho podpora kopernikanizmu nejakým spôsobom figurovala v procese, ale Bruno bol horlivý advokát vesmíru so slnkom v jeho strede pretože mu to dokonale vyhovovalo v rámci jeho "staroegyptského" náhľadu na svet. Bol taktiež nadšeným zástancom myšlienky Thomasa Diggesa, že vesmír je zaplnený nekonečným množstvom hviezd; každá je ako slnko a preto vo vesmíre musí existovať život. Témou jeho spisu 'O nekonečnom vesmíre a svetoch - On the Infinite Universe and Worlds' nie je kopernikanizmus, o ktorom má iba pochybné teoretické vedomosti, ale panteizmus, téma, ktorú taktiež rozvíja v pojednaní 'O tieňoch ideí - On Shadows of Ideas' a ktorá v konečnom dôsledku ovplyvnila Barucha Spinozu. Bola to jeho osobná kozmológia, ktorá zapríčinila že si osvojil Koperníkovu myšlienku a nič iné. Bruno a jeho proces spôsobil v tom čase veľký poprask a všetky jeho myšlienky boli zosmolené rovnako. Je možné, že ak by nebolo Bruna, koperníkanizmus by nespôsobil takú senzáciu u autorít a Galileo by nebol nikdy prenasledovaný.


Ako sa nechať upáliť inkvizíciou
(stručný zoznam)

1. Žiť v období reformácie, keď práve vrcholí hystéria spojená so strachom z reformátorov a heretikov.
2. Prečítať si nejaké staroveké egyptské texty o mysticizme a pokúsiť sa ich pretlačiť ako naozajstné náboženstvo. Dať do obehu kontroverzné myšlienky, ako napríklad Kristus nebol Boh, ale iba neobyčajne schopný mág, že Duch Svätý je dušou sveta, že Diabol bude spasený atď.
3. Navštevovať krajiny a získavať si priazeň bohatých mecenášov, vrátane najhorších nepriateľov Katolíckej Cirkvi.
4. Všetkých ich dobre naštvať a nechať sa vyhnať z mnohých krajín kvôli udávaniu svojich protivníkov v tlači a znížiť sa k povrchným a plytkým argumentom.
5. Vrátiť sa späť do Talianska, kde Vás inkvizícia môže ľahko dostať.
6. Liezť na nervy svojmu dobrodincovi do tej miery až Vás udá úradom.
7. Odmietnuť úplne odvolať. A v tomto stave vydržať 7 rokov.
8. Úspech! Pripravte sa na to, že budete oslavovaný ako ‘Martýr Vedy a Rozumu’ v historicky podradnom dokumentárnom seriáli z produkcie Channel 4.