Inkvizícia a procesy s čarodejnicami v Afrike

V Afrike a Indii inkvizícia, pretože v týchto oblastiach mali menšie "kolónie" dŕžavy hlavne Španieli a Portugalci, ich cirkevno-štátne inkvizície sa zameriavali hlavne vo svojich mocnejších kolóniách v strednej Amerike na heretikov, judaizantov, tzv. marranos, v menšej miere vyšetrovali aj čarodejníctvo, ale ich postoje boli v porovnaní s cirkevnými a svetskými autoritami v Nemecku či Švajčiarsku značne skeptické. Španielska Suprema rozširovala svoju jurisdikciu aj na čarodejnícke procesy, ale už od r. 1526 odmietala trestať tento zločin kapitálnymi trestami. Čo sa týka zabíjania čarodejníc v Afrike, v minulosti sa zastávala hypotéza, že toto bolo spojené s dopadom západného kolonializmu, jeho import. Tento starší pohľad už nie je dnes udržateľný, pretože miestne mýty a ranné správy, ktoré sa nám zachovali, ukazujú na relatívne rozšírenie zabíjania čarodejníc. Je známe, napr. že kráľ Ndonga, ktorý sa nachádzal v súčasnej Angole, rozkázal popraviť jedenásť vyvolávačov dažďa, ktorých obvinili z vyvolania sucha z r. 1563. V Sierra Leone sa obvinené čarodejnice buď zabíjali alebo boli predávané ako otrokyne, čo bola v tej dobe výnosná forma "sociálnej smrti":(. Je isté, že pred príchodom arabských či európskych obchodníkov s otrokmi, tu v Afrike existoval čulý otrokársky obchodný ruch a zotročovanie pravdepodobne bol dlho zavedený zvyk. Ale ako sa zvyšoval dopyt po otrokoch rovnako vzrástlo aj "vytváranie" čarodejníc v rámci spoločnosti ľudu Temne. (Temne je jedna z dvoch najväčších etnických skupín v Sierra Leone). Na konci vlády kráľa Mihiga II. (1780-1820), medzi kmeňom Kerebe vo Východnej Afrike sa rozpútala čarodejnícka panika. Jeho ríša bola dlhých pätnásť rokov sužovaná striedavo záplavou, suchom, neznámymi chorobami, vyľudňovaním, rebéliou a celkovou politickou nestabilitou. Dvaja krátko za sebou nasledujúci vládcovia náhle zomreli a dvaja ďalší boli zosadení pretože sa pokúšali nastoliť moc nad prírodným prostredím a zlyhali. Desaťročia pred kultúrnymi kontaktmi s Európanmi bola táto spoločnosť v zmätku, ktorého príčinou bol zámer nového vládcu začať obchodovať na diaľku s arabskými obchodníkmi zo Zanzibaru. Takto sa k nim dostali nové plodiny, sociálna nerovnosť a nové choroby. Rovnako je možné pričítať katastrofálnemu stavu tejto predkresťanskej africkej spoločnosti vplyv ochladenia, ktoré priniesol výbuch sopky Tambora. Aj iné africké pohanské spoločnosti boli ovplyvnené, ako príklad môže poslúžiť impérium Zuluov pod kráľom Shaka Zulu (1789-1828, r.1816-1828), ktorý si pozval do svojho hlavného mesta tri až štyri stovky podozrivých z čarodejníctva a dal ich všetkých pozabíjať. Je veľmi ťažké vyhodnotiť faktory, ktoré k tomuto prispeli, ako je postupné ťažké utváranie štátneho celku, kultúrne zmeny alebo ekologická katastrofa, ale vieme o krutých suchách v r. 1800-03, v r. 1812 a samozrejme v r. 1816-18. V týchto rokoch eskalovali konflikty kvôli sporom o nárok na vládu, ďalej Shakova vojenská revolúcia a vojenské ťaženie celkovo zhoršilo už tak ťažkú ekonomickú situáciu. Tieto masívne hony na čarodejnice si získali svoje miesto v kolektívnej pamäti miestneho obyvateľstva a spomínajú sa pri každom podobnom prípade v Južnej Afrike súčastnosti. Už len telegraficky spomeniem, že k podobným perzekúciám čarodejníc dochádzalo v 20. storočí a dochádza aj dnes v Indii či subsaharskej Afrike. V minulosti bol systematický hon na čarodejnice a čarodejníkov súčasťou marxistickej propagandy. Ako príklad z posledného štvrťstoročia možno uviesť "protičarodejnícku kampaň", ktorú po svojom nástupe k moci vyvolala v druhej polovici 70. rokov 20. storočia socialistická vláda západoafrického štátu Benin (Dahome). Súčasťou tejto kampane, ktorá bola prezentovaná ako súčasť "triedneho boja", bolo napríklad aj "doznanie" údajných čarodejníc vysielané rozhlasom. Za zmienku v danej súvislosti stojí zaiste aj skutočnosť, že za vlády marxistického prezidenta Juliusa Nyerereho (nar. 1922) bolo v Tanzánii v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia zavraždených viac než 4000 údajných čarodejníc a čarodejníkov, z toho viac než 800 ešte v rokoch 1985-1988. Zmienený tanzánijský prezident tak zrejme prekonal, ak sa porovnáva s počtom obetí prenasledovania čarodejníc a mierou zodpovednosti za toto vraždenie, ktoréhokoľvek iného vládcu v dejinách Európy či sveta. Odhaduje sa tiež, že za polstoročie po získaní nezávislosti padlo v Indii za obeť prenasledovania čarodejníc niekoľko tisíc ľudí, a to aj vo veľkomestách, akým je napr. Bombaj.