A B C Č D Ď E F G H CH I J K L Ľ M N Ň O P Q R S Š T Ť U V X Y Z Ž
N R I Š Ň Q A V T E L B M U C Z D Y S Č Ž Ľ Ť F CH Ď X K G P H J C
Jednotlivé znaky v hornom riadku predstavujú litery abecedy tak, ako ju používame, dolu je ich kódovaný prepis.
A teraz skúste prečítať vetu: GBAD ŠBĎNM ĎNXYA ŽNFDČ.
Určite sa vám ju podarilo rozlúštiť. Veta znamená: Viem čítať tajné písmo.
Tajné písmo, pri ktorom sa vymieňa jedno písmeno za druhé, je veľmi staré. Rímsky štátnik a vojvodca Július Caesar bol asi prvý, o kom vieme, že používal tento spôsob kódovania správ a záznamov.
Iný spôsob kódovania spočíva v zámene písmen skupinami číslic. Robí sa to tak, že sa každému písmenu prisúdi určitá číslica. Skúsime si ten najjednoduchší spôsob: všetky písmená abecedy očíslujeme postupne od čísla 1, to znamená, že písmeno A má číslo 1 a písmeno Ž 33:
A=01, B=02, C=03, Č=04, D=05, Ď=06, E=07, F=08, G=09, H=10, CH=11, I=12, J=13, K=14, L=15, Ľ=16, M=17, N=18, Ň=19, O=20, P=21, Q=22, R=23, S=24, Š=25, T=26, Ť=27, U=28, V=29, X=30, Y=31, Z=32, Ž=33
A už môžeme začať čítať:
04 12 26 01 27 26 01 13 18 07 21 12 24 17 20 13 07 29 16 17 12 16 01 10 14 07
Určite ste si túto vetu správne dešifrovali tak ako my:
Čítať tajné písmo je veľmi ľahké.
Tieto spôsoby šifrovania sú však až priveľmi jednoduché a dnes sa už nepoužívajú.
(...)
Z knihy Smetáček V.: Ľudia a informácie, Bratislava: Mladé letá, 1987, s.113-114
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára