Citát dňa

Sloboda znamená byť zodpovedným - to je dôvod, prečo sa jej väčšina ľudí bojí.

George Bernard Shaw

Citát dňa

Neviem, čo som odovzdal svetu, no mne samému sa zdá, že som sa podobal chlapcovi, ktorý sa hral na brehu mora a bavil sa tým, že našiel hladký kamienok alebo krásnu mušľu, avšak veľký oceán pravdy ležal pred ním neodhalený.

Isaac Newton

Citát dňa

Najkrajšie pocity vyplývajú zo záhad. Sú to pocity, ktoré stoja pri kolíske skutočného umenia a skutočnej vedy. Človek, ktorý tento pocit nepozná, človek, ktorý sa už nedokáže diviť a ktorý nevie žasnúť, je prakticky mŕtvy. Je ako zhasnutá svieca.

Albert Einstein

Citát dňa

Systém je šifra, pomocou ktorej sa pokúšame dešifrovať vesmír, a každý, ak je braný inak než ako len šifra, musí stroskotať.

H.Wahl

Citát dňa

Príroda sa snaží klamať vám priamo do očí.

Charles R. Darwin

Citát dňa

Sú ľudia, čo vyhľadávajú poznatky iba pre vedomosť - to je plytká zvedavosť. Iní hľadajú vzdelanie len preto, aby sa sami stali známymi - to je hanebná márnosť. Sú aj takí, čo sa oddávajú vede, aby z nej vyťažili bohatstvo alebo pocty - a to je škaredá pohnútka. Ale sú aj takí, čo získavajú poznatky pre mravné povznesenie iných - tých vedie láska. A ešte sú aj takí, čo sa učia preto, aby sa sami mravne povzniesli - to je múdrosť.

sv.Bernard z Clairvaux

Citát dňa

Veda je dlhou históriou školenia o tom, ako si prestať klamať do kapsy.

Richard Feynman

Citát dňa

Sloboda nie je nič iného než schopnosť nasledovať hlas rozumu, zdravia, dobrotivosti, svedomia proti hlasom iracionálnych vášní.

E.Fromm

Citát dňa

Sloboda nemá žiadnu cenu bez slobody na omyl.

Gandhí

Citát dňa - Modlitba sv. Tomáša Mora

Dopraj mi chuť k jedlu, Pane
A tiež niečo, čo by som zjedol
Daj mi zdravé telo, Pane
A nauč ma s ním zaobchádzať.

A daj mi zdravý rozum, Pane
Nech vidí dobro okolo nás
Nech s hriechom nikdy nevydržím
A napraviť ho dokážem včas.

A daj mi mladú dušu, Pane
Nech nenarieka, nereptá
Daj, nech neberiem moc vážne
Svoje malé, pochabé JA.

A daj mi tiež humor, Pane
A milosť, aby som chápal vtip
Nech mám radosť zo života
Nech dokážem druhých potešiť.

Citát dňa - Hitler a kresťanstvo II

Co je to za Boha, který má radost z toho, že se lidé pro něho trýzní! Celá věc je velice jednoduchá: Pámbíček dává předpoklady pro spáchání hříchu; když to konečně klaplo za pomoci ďábla, použije panny, aby porodila člověka, který spasí lidstvo svou smrtí! Mohamedánství by snad ještě dokázalo nadchnout pro své nebe. Ale když si představím to nudné křesťanské nebe! Na zemi má člověk svého Richarda Wagnera, ale nahoře slyší jen aleluja a nevidí nic jiného než palmové ratolesti, batolata a starce. Křesťanství je tím nejšílenějším výplodem lidského mozku, výsměch všemu božskému. Černoch se svým fetišem je vysoce nadřazen tomu, kdo vážně věří v zázrak Převtělení.

Adolf Hitler, Monology, s. 118

Bol Giordano Bruno vrahom?

Otázka: Traduje sa, že Bruno pri úteku z kláštora dominikánov zavraždil predstaveného...Je to pravda?

Odpoveď: Podľa všetkých dostupných a zachovaných svedectiev, toto pochádza z výpovede jeho benátskeho hostiteľa a mecéna Moceniga v prvom procese s Brunom. V r. 1592 tvrdil, že: "mu Bruno povedal, že pred inkvizítorov bol predvedený už minimálne 130-krát a keď naňho prišiel rad, vždy utiekol, pretože bol obvinený z toho, že hodil svojho žalobcu do Tibery alebo aspoň osobu o ktorej sa domnieval, že ho udala inkvizícii." Benátski inkvizítori však ďalej nevyšetrovali túto Mocenigovu klebetu, čo naznačuje, že je nepodložená. Neexistujú záznamy v Neapole alebo v Ríme, ktoré by naznačovali že by Bruno bol niekedy obvinený z toho, že niekoho hodil do Tiberu, alebo inkvizítormi predvolaný 130-krát kvôli tejto veci. Je to teda nepodložená špekulácia a výmysel tentoraz prehnane apologetických katolíckych spisovateľov ako je jezuita Konrád Kubeš vo svojej Apologetickej abecede z r. 1946, ale toto nedokázané ohováranie údajne spomína aj historik John Bossy vo svojom diele Giordano Bruno and Embassy Affair (údajne preto, že som v tejto knihe doposiaľ nenašiel inkriminovanú pasáž, o ktorej sa zmieňuje p. Malý).


Literatúra:

1. Rowland, Ingrid D.: Giordano Bruno: Philosopher/Heretic, Chicago, IL: University of Chicago Press, 2009, 352pp.
2. Singer, Dorothea W.: Giordano Bruno: His Life and Thought, With Annotated Translation of His Work - On the Infinite Universe and Worlds. Schuman. 1950,
3. Émile Namer, Případ Galilei, Praha: Mladá fronta, 1982, Ed. Prameny,sv. 43, I.vyd., 200s.,
4. Giordano Bruno, Dialogy, Praha: Academia, 2008 - 392s.

Citát dňa

Až keď človek dôjde k plnosti lásky, otvára sa mu plnosť poznania, a potom začína byť človekom veľkým a slobodným a láska sa mu stáva jediným príkazom v celku prikázaní.

Bernhard Häring

Citát dňa - Súdna žaloba Vatikánu skončila

Bez povšimnutia médií skončila udalosť, ktorá vyvolala 22. apríla 2010 svetovú vlnu ich záujmu, totiž žaloba, ktorú podal vo Wisconsine americký právník Jeff Anderson proti Svätej stolici a Benediktovi XVI., ktorého sa pokúšal urobiť zodpovedným za údajné krytie prípadov pohlavného zneužívania mladistvých niektorými katolíckymi kňazmi (Kázus zvaný John Doe 16 v. Holy See). Údajné krytie týchto prípadov samotným Vatikánom bolo niekoľko mesiacov predmetom neprimeranej a hysterickej mediálnej kampane. Túto nedeľu však oznámil právnemu zástupcovi Svätej stolice Jeffrey Lena, že spomínaný žalobca, Jeff Anderson, podal minulý piatok žiadosť o stiahnutie svojej žaloby, čo má za následok jej okamžitú archiváciu, bez toho aby sa čakalo na verdikt súdu. Obhajca Svätej stolice Jeffrey Lena vo svojom rozsiahlom vyhlásení pripomína, že dezinformačná kampaň, ktorú viedol spomínaný žalobca prostredníctvom médií, sa zakladala na domnienke, že Svätá stolica je zamestnávateľom viac než 400 tisíc kňazov. Jeffrey Lena poukazuje na to, že žalujúca strana od samého začiatku veľmi dobre vedela, že táto domnienka je úplne mylná. Došlo tým tak k zneužitiu amerického súdnictva z propagandistických účelov. „Je smutné zistiť, píše v závere svojho vyhlásenia advokát Svätej stolice, že v rukách právnika (Anderson) skúseného v organizovaní tlačových konferencií a ďalšieho, ktorý trávi všetok svoj čas tým, že plní internet predpojatosťami, ktorými sa snaží seba a svojich kolegov vydávať za hrdinov, sa tragická a bolestná situácia obetí sexuálneho deliktu stala nástrojom klamania verejnosti.“
Ukončením tohto procesu sa tak skončila súdna dohra smutného prípadu amerického kňaza Lawrenca Murphyho z diecézy Milwaukee. Medzinárodná mediálna kampaň, ktorá sa začala 22. apríla 2010, tvrdila, že Kongregácia pre náuku viery „nezbavila klerického stavu tohto duchovného, ktorý pohlavne zneužil 200 hluchonemých chlapcov“. Otec Murphy bol kaplánom v škole Saint John´s School, odkiaľ bol v roku 1974 premiestený do diecézy Superior, kde žil v ústraní až do smrti, bez toho aby bol obvinený z ďalších deliktov. Až v roku 1996 podal arcibiskup Milwaukee prípad tohto kňaza na Kongregáciu pre náuku viery, ktorá v tej dobe však nebola v cirkvi zodpovedná za vyšetrovanie prípadov spomínaných deliktov, čo sa stalo až v roku 2001. V roku 1996 kardinál Ratzinger napriek tomu písomne požiadal jeho biskupa, aby začal kánonický proces. Medzitým Murphy napísal do Ríma a požiadal, aby kánonický proces proti nemu bol zo zdravotných dôvodov zastavený. Vatikánske autority 30. júna 1998 rozhodli, aby dotyčnému boli uložené kánonické obmedzenia jeho kňazského pôsobenia, poprípade aby bol zbavený klerického stavu, pokiaľ nebude svoje činy ľutovať. Murphy 21. augusta toho istého roku zomrel. K údajnému krytiu deliktov tohto kňaza zo strany vtedajšieho kardinála Ratzingera nemohlo dôjsť aj vzhľadom k tomu, že sa o prípade dozvedel až dvadsať rokov po ich spáchaní, ale predovšetkým preto, že podobné prípady v tej dobe podliehali v plnom rozsahu diecéznemu biskupovi.

Zdroj: Ukončenie súdneho procesu za údajné krytie sexuálnych deliktov

Citát dňa

Pre mnohých je sloboda iba schopnosťou zvoliť si otroctvo.

Le Bon

Citát dňa

Len ten je hoden slobody a žitia, kto každý deň ide za ne do boja.

J. W. Goethe

Citát dňa - Holandská cirkev v kríze

Závěry zprávy nás naplňují pocitem hanby a zármutkem

Zvláštní komise prostudovala celkem 1800 stížností, ve kterých bylo jmenováno okolo 800 kněží, řeholníků a laiků. 105 z nich je stále naživu. Komise vedená bývalým protestantským vládním ministrem obvinila vedoucí představitele církve ze „selhání při správě církve“ a dále uvedla, že většina stížností nebyla nikdy církevními zástupci nahlášena na policii k prošetření. Utrechtský arcibiskup Wim Eijk za celou církev prohlásil, že „závěry zprávy nás naplňují pocitem hanby a zármutkem“.
18. prosince tak byl po celém Holandsku během bohoslužeb přečten omluvný list a tamní katolická církev oznámila rozhodnutí kompenzovat oběti sexuálního zneužívání finančně, a to částkami v přepočtu od 13 tisíc do 2,5 milionu korun v závislosti na míře ublížení. Zpráva komise tak svým pochmurným obsahem navazuje na případ z loňského května, kdy holandské rádio oznámilo, že člen salesiánského řádu byl zároveň členem skupiny snažící se prosadit zmírnění pravidel pro pohlavní styk mezi nezletilými a dospělými.
Nadřízený zmíněného kněze, salesián p. Herman Spronck, se jeho názorů v holandském rozhlase zastal tvrzením, že „pouze v některých případech se dětem takovým jednáním ubližuje“. Salesiáni p. Sproncka za jeho výrok okamžitě zbavili funkce.

Šla liberální holandská církev po Druhém vatikánském koncilu ke dnu?

Někteří komentátoři v katolických kruzích naznačili, že by mohla existovat souvislost mezi zveřejněním výše zmíněné zprávy a všeobecně známou pokrokovou atmosférou v nizozemské církvi po Druhém vatikánském koncilu. V půlce prosince italský autor a Giacomo Galeazzi prohlásil, že kvůli tomuto pedofilnímu skandálu „jde liberální holandská církev ke dnu“. P. Enzo Bianchi, představitel známé italské klášterní komunity v Bose, se silnými vazbami na církev ve Vatikánu, tato tvrzení popírá. V eseji z 23. prosince Bianchi poznamenal, že více než 80 % stížností na církevní činitele v Holandsku se vztahuje k období před Druhým vatikánským koncilem. Ideologické spekulace podle Bianchiho nikomu nepomohou, zejména ne obětem sexuálního násilí v církvi.

Viac na: Ideologické spekulace nikomu nepomohou, zejména ne obětem sexuálního násilí

Citát dňa

Aby z teba mohli spraviť šachovú figúrku, musíš najprv celkom zdrevenieť od strachu.

Tomáš Janovic

Citát dňa

Sloboda človeka nie je slobodou od podmienok, či už biologických, psychických, alebo sociologických. Nie je vôbec slobodou od niečoho, ale slobodou k niečomu, totiž k zaujatiu stanoviska voči všetkým podmienkam.

Viktor E. Frankl

Citát dňa

Na Druhom vatikánskom koncile sa Katolícka cirkev jednoznačne prihlásila k náboženskej slobode. Jedna vec je však schváliť dokument proti vlastnému útlaku a druhá rozvíjať slobodnú kultúru vo vlastnom priestore po desaťročiach inej praxe.

P.M.Zulehner

Citát dňa

Láska k moci a láska k slobode si večne odporujú.

John S. Mill

Citát dňa

Sloboda bez mravného základu, bez práva a spravodlivosti je pud pre dravca, je ľubovôľa a tyranstvo despotu.

František Palacký

Citát dňa - Besy

Diabol premôže toho, kto má strach. Ak premôžeš strach, nebude diabol môcť nikomu škodiť.

Pápež Alexander VII. (1599-1667)

Citát dňa - Reč Mary Collins a baronesy Sheily Hollins na Gregoriánskej univerzite

V angličtine dostupné na: Healing a wound at the Heart of the Church and Society - Uzdravenie do hĺbky zranených v srdci Cirkvi a spoločnosti

Jeden citát zo záveru:

Jedno ma však mrzí, a to že sa dokážem len zriedkavo prinútiť praktizovať svoje katolícke náboženstvo. Moja viera v Boha nebola dotknutá. Dokázala som odpustiť kňazovi, ktorý ma zneužil, dokázal si priznať svoju vinu. Ale ako dokážem opäť získať rešpekt voči vysokej cirkevnej hierarchii v mojej Cirkvi? Ospravedlnenie za skutky kňazov, zneužívajúcich deti nie je dostatočné. Musí dôjsť k uznaniu a priznaniu si zodpovednosti za škodu a zničenie, ktoré sa preukázali na živote obetí a ich rodinách často úmyselným tutlaním, skrývaním a zámerným manipulovaním v súdnych prípadoch priamo ich cirkevnými nadriadenými. Až potom možem ja a ostatné obete nájsť znovu skutočný pokoj duše a psychické uzdravenie.Zúfalé pokusy o záchranu "dobrého mena" inštitúcie od škandálov mali spôsobiť najväčšie zo všetkých škandálov a malo tak skôr predĺžiť škodlivé pôsobenie zneužívania detí kňazmi a zničiť tak vieru mnohým obetiam. Cítim, že to najlepšie z môjho života začalo pred 15 rokmi, keď kňaz, ktorý ma zneužil, sa postavil pred spravodlivosť. Počas týchto rokov som spolupracovala v rámci mojej diecézy a celej Katolíckej cirkvi v Írsku na zlepšení jej politiky zameranej na ochranu detí. Tieto roky strávené touto činnosťou som zúžitkovala tak, že som sa zapojila do práce pre spravodlivosť pre obete sexuálneho zneužívania kňazmi a  vyslovujem sa za lepšie pochopenie sexuálneho zneužívania detí a pre zlepšenie ich ochrany. Môj život už nie je márny. Cítim, že má svoj význam a cenu.

A ja už len dodávam: Ďakujeme Ti Mary Collinsová, nech Ťa požehnáva Náš Pán a Spasiteľ Ježiš Kristus a dodáva Ti silu a chuť hovoriť do svedomia Úradnej cirkvi aj naďalej. Pax et Bonum.

Svedomie "cirkvi zdola" prehovorilo v srdci Vatikánu

„Smerom k uzdraveniu a obnove“ – Konečne vo Vatikáne, na pôde Gregoriánskej univerzity v Ríme,  prehovorí do svedomia Official Church (Úradnej cirkvi), jedna z najznámejších obetí sexuálneho zneužívania kňazmi – Írka Mary Collinsová. Najprv si nebola istá, či to pozvanie má akceptovať, nakoniec privolila, aby tým prispela čo naviac k záchrane čo najväčšieho počtu detí.
Viac na: Smerom k uzdraveniu a obnove - Sympózium pre katolíckych biskupov a predstavených rehoľných komunít.
alebo Sympózium o sexuálnom zneužívaní mladistvých v Katolíckej cirkvi
Ak chcete za vyššie uvedený článok zahlasovať na vybrali.sme.sk

Citát dňa - Nové služby v armáde I.ČSR - Radioelektrická a rádionaslouchací

Začátkem třicátých let, kdy se rozrostlo amatérské vysílání, rozhodlo ministerstvo pošt, že musí zřídit službu na kontrolu této činnosti. Pod ředitelstvím pošt vznikla Kontrolní služba radioelektrická (KSR), známá jako Keser, odborně podřízená Telegrafnímu úřadu. "Zprvu byla zaměřena na mapování radiokomunikačních provozů zachytitelných na území státu a na dohled na provozní kázeň radioamatérů," uvádí Josef Plzák, který se touto historií zabýval, později se stupňujícím se mezinárodním napětím se připravovala na postihování agenturních komunikací zpravodajských služeb Německa a Maďarska."Tato první československá radiokontrarozvědka pracovala v omezených podmínkách. Ředitelství měla v Bredovské ulici (dnes Politických vězňů). Středisko pro monitorování radiového vysílání zřídila v pronajaté vile v Krči a na smíchovském Pávím vrchu. Zpočátku tam pracovalo osm operátorů, většinou radioamatéři a dva mechanici. Jednu směnu tvořili vždy dva operátoři, kteří se střídali v osmi hodinových směnách. "Služba nedisponovala stacionárními zaměřovači," upozorňuje Plzák. "Pouze postupem času se vybavila třemi vozy Škoda Rapid, do nichž byly zabudovány běžné komunikační přijímače doplněné po domácku zhotovenými zaměřovacími rámy. Další dvě monitorovací střediska vznikla v Brně a v Košicích. "Činnost operátorů spočívala v tom, že systematicky přelaďovali krátké vlny a zaznamenávali neidentifikovaná vysílání do staničních denníků, které pak pravidelně zasílali na ředitelství Telegrafního úřadu, citoval Plzák jednoho z prvních operátorů Maxmiljána Bollarda. "Služba sama neanalyzovala monitorované provozy a jako radiová kontrarozvědná služba se aktivovala až na upozornění občanů, kterým byla podezřelá činnost sousedů. Od roku 1936 byly výjezdy pátracích vozů častější, avšak technickými prostředky nebyla odhalena žádná agenturní stanice, až na jednu výnimku. Počátkem roku 1937 bylo upozorněno četnictvo z Litoměřic na zvláštní chování souseda, doprovázené nezvyklými poruchami radiového příjmu. Při domovní prohlídce byla zjištěna agenturní radiostanice a právě vyvolané negativy. Po zatčení operátora stanice se ukázalo, že šlo o důstojníka druhého oddělení...". Samozřejmě zásah, který neušel pozornosti sousedů domácího zpravodajce dekonspiroval, takže se musel přesunout na jiné místo. Ovšem současně to byl signál, že používaná technika není dokonalá. Činnost této služby vyvrcholila v průběhu zářijové mobilizace roku 1938. Jakmile republiku rozbili Němci, okamžitě KSR rozpustili. Někteří operátoři se později zapojili do ilegální činnosti a skončili na popravišti. "Kontrolní služba radioelektrická nebyla organizačně a technicky schopna zajistit radiokomunikační ochranu státního území, a to i přes nadšení a osobní nasazení jejich pracovníků," hodnotí její činnost Plzák. Aféra s Formisem přinutila telegrafní oddělení ministerstva národní obrany, aby po dohodě s Hlavním štábem zřídilo rádiovou naslouchací síť - dnes bychom mluvili o radiorozvědce. Postupem doby vybudovalo jedenáct stanic: Hostivice u Prahy, Řípec u Soběslavi, Rokycany, Klatovy, Mladá Boleslav, Hradec Králové, Brno, Olomouc, Bratislava, Košice a Užhorod. Jejich úkolem bylo zachycovat rádiové vysílání ozbojených sborů sousedních států, byť zašifrované, a posílat je okamžitě do Prahy. Němci považovali své šifry za naprosto bezpečné a proto běžně dávali rozkazy rádiem. Kryptologická skupina vedená podplukovníkem Růžkem tyto depeše luštila. Dosáhla takové zručnosti, že je vyluštěné odevzdávala druhý den - pochvaloval si František Hájek. "Její činnost byla pro nás tím významnější, protože se jednalo o materiál z úředních pramenů, nezkomolený a čerstvý, který se dal po rozluštění hned využít. Rozsah zachycovaného materiálu byl velmi pestrý: od zatýkacích rozkazů až po zprávy operačního rázu. Všechny přípravy k anexi Rakouska a její provádění jsme zachytili na radiosíti.

Z knihy Pacner, K.: Československo ve zvláštních službách, Rok 1914-1939, s.389-390

Citát dňa - T. G. Masaryk a šifrovací stroj

V Ženevě se našlo několik našich lidí: byl tam doktor Sychrava, přišel pak Božinov, inženýr Baráček, který konstruoval šifrovací stroj; pak něco studentů a český dělnický spolek; později přibyl poslanec Dürich. V Ženevě bylo spojení s Paříží, dojížděl Kepl. V Paříži začal Štefánik svou propagandu v salónech a společnosti; měl zvláštní dar společenského apoštolátu, dovedl lidi nadchnout; získával pro nás zájem i lásku. Dvakrát za mnou přijel Beneš z Prahy se zprávami. I Svatkovskij přišel; jednal jsem s Denisem a profesorem Eisenmannem, který byl tehdy ve francouzském ministerstvu války. Srbský generální konzul mně dal srbský pas; jméno, rodiště i povolání jsem vyplnil podle skutečnosti, protože jsem nechtěl zbytečně lhát, abych se neprozradil, kdybych měl pas na jiné jméno; byl jsem jenom zapsán jako srbský občan. Tehdy jsem jel také do Lyonu, abych se podíval, jak vypadají francouzské odvody; slyšel jsem, že se francouzští branci vzpouzejí, tož jsem se chtěl přesvědčit. I do francouzských kasáren jsem se dostal; viděl jsem, vojáci dobří, veselí, je na ně spolehnutí. Jel jsem za I Denisem do Paříže, jednali jsme o vydávání listu La Nation Tchéque; tehdy byl Štefánik ve špitále po operaci, tož jsem ho denně navštěvoval. Štefáník byl hodné sentimentální, tituloval mě "oteckem" a pořád by mě byl hladil a líbal; ale já se k němu tak blízko nedostal, bránil tomu rozdíl věku. Znal jsem ho už jako študenta z Prahy; vzpomínám si, jak jednou v zimě ke mně přišel celý zkřehlý - neměl zimníku, tož jsem mu dal svůj a ještě jsem mu jej musel dát přešít, protože mu byl velký. Je to dost typické pro naše poměry; vzpomeňte si, že skoro I! všichni naši čelní lidé vyrostli z tísně a museli projít div ne hladem - ale hladoví pojídají syté, říká se.
(...)
Mnoho práce a starostí bylo s vypravováním poslů do Prahy. Nechtěl jsem užívat obvyklých a rakouským úřadům jistě známých prostředků, jako je zašít zprávy do límce nebo je vložit do podpatků a podobně. To byly někdy dost těžké technické problémy: například dát papírek pod regulátor rychlosti do hodinek; vhodně navrtat deštník, dát stočený dopis do plavajzu, ze kterého se musel šikovně odstranit kousek tuhy; ty kumšty prováděl hlavně inženýr Baráček. Jeden český stolař nám dělal kufry ne s dvojím dnem, ale s dvojitou stěnou; hlavní vtip byl, aby ta stěna při zaklepání nezněla dutě, ale aby zrovna zvonila - ten stolař to dovedl. Jindy jsme dali své zprávy do sudů s olejem, a to se zas musely nenápadně označit ty sudy. Někdy se to nepovedlo: z Prahy nám posel vezl zprávy vevázané dovnitř desek Smetanových oper; ale ve vlaku před hranicemi se při prohlídce lekl - štěstí, že našel příležitost vyhodit ten svazek oknem z vlaku.

Z knihy Karel Čapek, Hovory s T. G. Masarykem, Praha, Vyd. nakladatelství Fr. Borový a Čin, 1937, 352s. - s.145, s.147

Citát dňa - "Recenzia" knihy Ako katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu

V charakteristike myslím pán Haľko spomenul nie konkrétne ideové sústavy, ale postoj uvedených -izmov voči prínosu či naopak negatívnemu dopadu Rímskokatolíckej cirkvi na dejiny západnej civilizácie, teda najmä historiografiu, tj. ich spracovanie historických udalostí, čo rozmenené na drobné znamenalo produkciu najrôznejších antikatolíckych pamfletov typu Monita Secreta, alebo v línii leyenda negra Supremy (čiernej legendy o španielskej inkvizícii) vydaný titul Sanctae Inquisitionis hispanicae artes aliquot detectae, ac palam traductae z pera Reginalda Gonsalvia Montana, čo sa týka hlavne protestantskej historiografie, zástupcom tej komunistickej je aj u nás dostupné dielo Dějiny Inkvizice agenta NKVD, Josifa Romualdoviča Griguleviča čo sa týka nacistickej a novopohanskej propagandy, môžem spomenúť knihu šéfideológa strany NSDAP a šéfredaktora časopisu Volkischer Beobachter Alfreda Rosenberga, Mýtus 20. storočia, a publikácie novopohanov zastupuje napr. antikresťanský pamflet s príznačným názvom "Christliche Grausamkeit an Deutschen Frauen" slov. Kresťanská ukrutnosť na nemeckých ženách autorky Mathildy Ludendorffovej, manželky Ericha Ludendorffa. Záverom len toľko, že si treba naozaj lepšie prečítať text na ktorý reagujete, a ohľadne knihy, je napísaná sviežim a zaujímavým rozprávačským štýlom, aj keď jej hlavná téza, že za všetko pozitívne, s ktorým sa stretávame v dnešnom vyspelom svete, založenom na modernej vede a pokročilých technológiam vďačíme len a výlučne Katolíckej cirkvi, a ktorú sa autor snaží uvádzaním historických faktov podložiť nie je týmto hromadením vonkoncom podporená. Seriózni historici vedy, ako Ronald L. Numbers, Edward Grant či David C. Lindberg tzv. teóriu neustáleho konfliktu medzi cirkvou a vedou, proti ktorej táto kniha myslím si, že úspešne brojí ako aj tzv. teóriu Posvätnej vedy, ktorú sa práve autor snaží propagovať, považujú za prekonané a nezohľadnujúce všetky nuansy a záhyby vo vzájomnej plodnej či naopak represívnej interakcií medzi cirkvou a vedou. teoria komplexnosti vztahu medzi krestanstvom, resp. cirkvou a vedou. O čom vlastne hovorí tento koncept? O tom, že niekedy veda kvôli dogmatickej kontrole cirkvi stagnovala, niekedy veda kvôli kresťanským stimulom spoznať zákony, ktoré vesmíru dáva pomyseľný Stvoriteľ napredovala, a niekedy sa veda a kresťanstvo spravali k sebe indiferentne. Takže nie je potrebné a ani správne podceňovať, ale ani preceňovať vplyv kresťanstva resp. tej-ktorej cirkvi na vedu a jej všeobecný rozvoj v západnej civilizácii. O to druhé sa snaží v predmetnej knihe aj autor.

Z martinus.sk.

Citát dňa - Recenzia knihy Inkvizice autora Jiřího Chalupy

Táto kniha o inkvizícii je hlavne v jej prvej časti plná nepresností. Napríklad ahistoricky vykonštruovaná zodpovednosť názorov sv. Augustína, jeho známe compelle intrare, za popravu Priscilliána v r. 384 (zo všetkých jeho životopisov je známe, že sa stal kresťanom v r. 386, a v období Priscilliánovej popravy, bol skeptikom), nespravodlivé obviňovanie sv. Augustína zo schvaľovania trestu smrti upálením pre zatvrdlivého heretika, spôsobené prebraním zavádzajúcej interpretácie akademika I. R. Griguleviča (a agenta NKVD s krycím menom MAX) so zúrivým marxistickým antikatolicizmom naplnenej knihy Dějiny inkvizice, autorov popis klasických inkvizičných procesov proti Brunovi a Galileimu vôbec nezohľadňuje pokrok v historickom bádaní, pričom vychádza zo zastaralej literatúry. Novšia publikácia o Inkvizícii z pera poľského cirkevného historika Grzegorza Rysa je len spomenutá, autor z nej čerpá len povrchne a často mylne (napr. výrok sv. Bernarda z Clairvaux, že kacíri sa majú presvedčiť argumentami, nie zbraňami lat. capiantur non armis, sed argumentis, nesprávne pripisuje biskupovi Wazovi z Lutychu), ďalej údajný výrok legáta Arnalda Amalricha pri masakre v Beziérs: 'Pobijte ich všetkých, Pán si už svojich spozná!' nie je vôbec historicky doložený, žiadny dobový kronikár sa o ňom nezmieňuje, pričom autor ho predkladá neinformovanému čitateľovi ako historicky potvrdený. V autor v popise náboženskej doktríny katarov nesprávne uvádza, že katari odsudzovali krivú prísahu, pričom je o nich všeobecne známe, že odsudzovali akúkoľvek prísahu, teda nielen krivú. Popiska k obrazu o tzv. "zázraku" sv. Dominika je zavádzajúca hlavne v tom, že popisuje to, čo sa na ňom neodohráva. Je to údajne drastická scéna ako podľa autorovej úplne mylnej mienky, sv. Dominik "páli knihy". Na obraze však dochádza k úplne inému výjavu. Sv. Dominik sa prizerá, ako sa jeho spis o vieroučných omyloch katarskej sekty na ňom podrobuje tzv. skúške očistným ohňom. Je súčasne vhodený s protispisom z katarskej strany, následne dochádza k "zázraku", kacírska kniha horí, zatiaľčo pravoverná ostáva v ohni neporušená a napokon aj taká vylieta z ohňa. V druhej časti tejto inak veľmi zaujímavej knihy sa dostávame k historickému popisu vzniku, vývoja, kontroverzií a čiernej legende o Španielskej inkvizícii - tzv. Supremy. Keďže autor je významným českým hispanistom, preto jeho spracovanie a spôsob akým sa zhostil historického skúmania tejto veľmi chúlostivej problematiky treba jednoznačne oceniť. Čerpá pri ňom hlavne z modernej historickej literatúry, ktoré prezentujú diela popredných historikov Supremy Henryho Kamena, Jeana Pierra Dedieu, Juana Caro Baroju a Benjamina Netanyahua. V knihe sú síce aj ďaľšie chyby a nepresnosti a preto zdá sa, že jej text, hlavne v jej prvej časti, neprešiel lektorským posudzovaním, v ktorom by sa aspoň sčasti podarilo tieto chyby a nepresnosti eliminovať. Preto, aj keď s ťažkým srdcom, nemôžem odporučiť túto knihu serióznemu záujemcovi o históriu inkvizície. Ako vstupný text k štúdiu jej dejín možno odkázať na spomenutú publikáciu Inkvizice od Grzegorza Rysa.

Doplnené a spracované zo stránok kosmas.cz a martinus.sk

Citát dňa - Zachytené rozhovory - Telefónny utajovač A-3 a nemeckí kryptoanalytici

Jedným z najzaujímavejších úspechov kryptoanalýzy na nemeckej strane počas II. svetovej vojny bolo rozlúštenie amerického telefónneho utajovacieho zariadenia A-3. Tento systém bol počas vojny použitý na rádiotelefonickej linke medzi Washingtonom a Londýnom. Až do leta roku 1943 to bol na tejto linke jediný používaný systém na utajenie telefonických hovorov. Od spomínaného leta bolo na tejto linke nasadené nové zariadenie SIGSALY a zabezpečovalo prísne tajné telefonické rozhovory.
Snahy o rozlúštenie A-3 zo strany pracovníka Úradu ríšskej pošty dipl. inžiniera Kurta Vetterleina už boli popísané vo viacerých knihách, takže táto časť príbehu je dobre známa. Samozrejme tu existuje tiež ďalší tím, ktorý pracoval pod velením Wehrmachtu, Skupina pre vývoj a testovanie, spojovacie oddelenie - Wa Pruef 7, ktoré rovnako úspešne prelomilo systém A-3.Podľa toho, čo doposiaľ viem, práca tohto druhého tímu ešte nebola popísaná v žiadnom článku alebo v knihe.

Viac na: Intercepted conversations - Bell Labs A-3 Speech scrambler and German codebreakers

Citát dňa - Inkvizícia z pohľadu histórie a teológie

Španielska inkvizícia a iné stredoveké inkvizície, ktoré boli realizované Katolíckou cirkvou v rôznych časoch, sú často zle chápané ako príklady katolíckej krutosti, "nebiblickej" metódy "donucovania" nekatolíkov k obráteniu. Veci sa však majú inak.
Po prvé, inkvizície (a ani zámer Katolíckej cirkvi) neboli na to, aby niekoho "donucovali" stať sa katolíkom. Skôr boli prostriedkom na zisťovanie, či ľudia, ktorí navonok boli vyznávajúci katolíci, sa skutočne úprimne pridŕžajú viery, alebo tajne praktizujú falošné náboženstvo, smrteľný zločin proti štátu (v kráľovstvách ako Francúzsko, Španielsko a na území dnešného Talianska). Po druhé, inkvizícia (vo význame súdne vyšetrovanie) nebola výmyslom Katolíckej cirkvi. V samotnom Písme Svätom - Starom a Novom zákone sú položené základy a určité "predpisy" na vykonávanie náboženskej inkvizície a samotné právnické formulácie a systém tajných denunciantov a svetského "inkvizítora", ktorý mal v rámci svojej funkcie právomoci vyšetrovateľa a sudcu a konal na základe podnetu pochádzajú z pohanského Ríma.
Pápež Ján Pavol II. verejne prosil Boha o odpustenie za excesy a krutosť, ktorú niektorí katolíci spáchali v mene Cirkvi počas rozličných katolíckych inkvizícií a Katolícka cirkev vždy trvala na tom a učila, že nikto nesmie byť ani nemal byť donútený prijať Krista a Cirkev. Ale napriek hriechom spáchaným katolíkmi v tejto oblasti je dôležité uvedomiť si, že zámer a, ak bolo potrebné, realizácia náboženskej inkvizície (opäť vo význame súdne vyšetrovanie) boli stanovené zčasti niektorými pasážami samotného Písma, nie Katolíckou cirkvou.
Ale k tomu, čo sme povedali, je tiež rozhodujúce uvedomiť si, že kresťania sú povolaní žiť podľa Kristovho zákona lásky (porov. Mt 22, 37-40). To znamená, že sa musíme usilovať žiť tak, aby sme prejavili úctu a vľúdnosť všetkým ľuďom a vyhýbali sa dokonca i zdanlivému násiliu (porov. Jak 1, 5-8.19-21; 2, 1-7; 4, 1-10; 1 Pt 1, 13 - 25; 2 Pt 2, 1-22; Jud 3-13; 1 Jn 1, 5-10; 2, 1-11.18.27; 4, 1-6; 2 Jn 7-11; 3 Jn 9-10). Toto je dôvod, prečo je problematika inkvizície taká bolestná.
V decembri 1999 vydala medzinárodná cirkevná teologická komisia dlhý dokument pod názvom Spomienka a zmierenie: Cirkev a chyby minulosti k problematike hriechov spáchaných katolíkmi v mene viery (v anglickom jazyku dostupný na MEMORY AND RECONCILIATION: THE CHURCH AND THE FAULTS OF THE PAST).Jeden obzvlášť dôležitý úryvok zasahuje do jadra problematiky inkvizície:

"Zisťovanie chýb minulosti, ktoré majú byť napravené, v sebe zahŕňa predovšetkým správne historické posúdenie, ktoré je tiež základom teologického hodnotenia. Musíme si klásť otázku: Čo sa presne stalo? Čo presne bolo povedané a urobené? A len keď sú tieto otázky adekvátne zodpovedané cez dôkladnú historickú analýzu, potom sa môžeme pýtať, či to, čo sa stalo, čo bolo povedané alebo sa vykonalo, môže byť chápané v zhode s evanjeliom a ak nemôže, či by to synovia a dcéry Cirkvi, ktorí konali takýmto spôsobom, pripustili, ak zvážime kontext, v ktorom konali. Len keď jestvuje morálna istota, že to, čo bolo vykonané v protiklade s evanjeliom v mene Cirkvi niektorými jej synmi a dcérami, by nimi mohlo byť chápané ako také konanie. ktorého sa mali vyvarovať, môže to mať význam pre Cirkev dneška, aby odčinila škody za chyby minulosti."

Vzťah medzi "historickými" a "teologickými úsudkami" je preto komplexný, ako aj nevyhnutný a vymedzujúci. Z tohto dôvodu je nevyhnutné sa o to pokúsiť bez klamstiev na jednej alebo druhej strane. To, čomu by sme sa mali vyhnúť, je apologetika, ktorá hľadá odôvodnenie všetkého a nezaslúžene stanovenie obvinení, založené na historicky neobhájiteľnom posudzovaní zodpovednosti. Ján Pavol II. odvolávajúc sa na historicko-teologické zhodnotenie skutkov inkvizície, uviedol:

"Magistérium Cirkvi zaiste nemá v úmysle vykonať akt prirodzenej etiky, ktorým je prosba o odpustenie, bez toho, že by najskôr nebolo presne informované, pokiaľ ide o okolnosti danej doby. Ale zároveň sa nemôže spoliehať na obrazy minulosti uvádzané verejnou mienkou, keďže tieto sú veľmi emočné, čo marí pokojný a objektívny výskum... Toto je dôvod, prečo prvý krok pozostáva v pýtaní sa historikov, a nie v riadení sa mienkou prirodzenej etiky, ktorá by prekročila rozsah svojej pôsobnosti, v ponuke pomoci k rekonštrukcii, tak presnej ako je to len možné, udalostí, zvykov, mentality danej doby vo svetle historického kontextu epochy."

Komisia taktiež dodala nasledujúcu poznámku:

"Ako vždy, dokázanie historickej pravdy prostredníctvom historicko-kritického výskumu je smerodajné. Po tom, ako sa dokážu takéto činy, bude nevyhnutné zhodnotiť ich duchovnú a morálnu hodnotu, ako aj ich objektívny význam. Len takto bude možné vyhnúť sa každej forme vymyslenej predstavy a dosiahnuť spravodlivú kritickú predstavu schopnú - vo svetle viery - priniesť ovocie obrátenia a obnovy. 'Z týchto bolestných chvíľ minulosti si môžeme zobrať ponaučenie do budúcnosti, viesť všetkých kresťanov, aby sa úplne pridržiavali vznešenej zásady uvedenej Koncilom: Pravda sa presadzuje jedine svojou vlastnou silou, vniká do myslí lahodne a pritom dôrazne.' (porov. Dignitatis Humanae 1)."

Majúc na pamäti prosbu Cirkvi o odpustenie za hriešne alebo neprimerané skutky katolíkov, ktoré sa stali počas rozličných inkvizícií, nám nasledujúce biblické úryvky pomôžu poukázať na podstatu rozhodnutí Cirkvi v rozličných časoch svojich dejín používať vyšetrovacie metódy v boji proti herézam. Nezabudnime tiež na to, že sám Kristus použil silu, keď vyhnal peňazomencov z chrámu a poprevracal ich stoly (porov. Mk 11, 15 - 17), ale taktiež napomínal svojich učeníkov, aby s neveriacimi jednali láskyplne, no nepoddajne.
z knihy Patrick Madrid, Kde je to v Biblii?, Bratislava: Redemptoristi, 2010, I. vyd. 176s. - s.158-163

• Mt 18, 15 - 18: "Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata. Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi. A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi."
• Dt 17, 2 - 7: "Ak sa nájde u teba v niektorom tvojom bydlisku, ktoré ti dá Pán, tvoj Boh, muž alebo žena, ktorí urobia, čo je zlé v očiach Pána, tvojho Boha, a prestúpia jeho zmluvu, ak pôjdu a budú slúžiť iným bohom a budú sa im klaňať: slnku, mesiacu alebo celému nebeskému voju, čo som neprikázal, a ak vec oznámia tebe, ty to vypočuješ a dôkladne preskúmaš a ak zistíš, že je to pravda, že sa taká ohavnosť stala v Izraeli, muža alebo ženu, čo spáchali tú ohavnú vec, vyvedieš k bránam svojho mesta a ukameňuješ ich na smrť. Ten, kto má zomrieť, zahynie na základe výpovede dvoch alebo troch svedkov. Nikoho nech neusmrcujú, keď proti nemu svedčí iba jeden svedok. Svedkovia nech prví položia naň ruky, aby ho zabili, potom ostatní z ľudu, a tak odstrániš zlo zo svojho stredu."
• Mt 10, 12-15: "Keď vojdete do domu, pozdravte ho! Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám. A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh. Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu."
• Mk 6, 11: "Ale keby vás na niektorom mieste neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim."
• Nm 25, 1-8: "Keď sa Izrael zdržiaval v Setime, oddal sa smilstvu s Moabkami. Ony volali ľud na svoje obety, ktoré prinášali svojim bohom, a ľud sa zúčastňoval na ich hodoch, klaňal sa ich bohom, a takto Izrael slúžil Bélfegorovi. Tu vybúšil Pánov hnev proti Izraelovi. Pán povedal Mojžišovi: "Zober všetkých zvodcov ľudu a povešaj ich kvôli Pánovi oproti slnku, aby sa hrozný Pánov hnev odvrátil od Izraela." A Mojžiš rozkázal všetkým izraelským náčelníkom: "Každý nech zabije svojich ľudí, ktorí sa oddali Bélfegorovi!" A tu práve prišiel jeden z Izraelitov k svojim súkmeňovcom a viedol si Madiánčanku pred Mojžišovými očami a pred očami celej pospolitosti Izraelových synov, ktorí nariekali pred vchodom do stánku zjavenia. Keď to zbadal Finés, syn Eleazara, syna veľkňaza Árona, vstal zo stredu pospolitosti, vzal do ruky kopiu, šiel za Izraelitom až do skrytého oddelenia stanu a oboch - Izraelitu i ženu - razom prebodol cez pohlavné ústroje. Tu sa razom odvrátila nákaza od Izraelitov."