nedeľa, 6. novembra 2011

Giordano Bruno - Martýr vedy a rozumu

Citát dňa - Giordano Bruno


Pred rokom a pol som mal tú smolu zhliadnuť dokumentárny cyklus na stanici Channel 4 pod názvom ‘Boh a vedci - God and the Scientists’, ktorý bol zväčšej časti len upravenou verziou teórie konfliktu z 19. storočia. Šou, uvádzaná Colinom Blakemoreom, len prerozprávala mýtus o tom, ako bol Giordano Bruno upálený preto, že podporoval Koperníkov heliocentrický model. Pravdou v skutočnosti je, že v tradičnom zmysle slova bol heretikom a bol upálený za svoje náboženské presvedčenie po dlho sa vlečúcom procese v r. 1600. Nanešťastie, kopernikánsky model bol propagovaný Brunom ako súčasť jeho svetonázoru, čím došlo poškvrneniu jeho povesti ako heretického.
Bruno bol stúpencom hermetizmu, čo bol kult, ktorého myšlienky boli založené na dokumentoch o ktorých sa predpokladalo, že pochádzajú z Egypta z dôb Mojžišových. Tieto spisy boli spojené s učením o egyptskom bohu Thovtovi, bohu učenosti a do Talianska sa dostali z Macedónska v 60-tych rokoch 15. storočia. Medzi stúpencami tohoto kultu bol Thovt známy ako Hermes Trismegistos alebo Hermes trikrát veľký. Egypťania uctievali slnko a je možné, že sám Mikuláš Koperník bol ovplyvnený hermetizmom keď vložil slnko do stredu vesmíru. Napríklad v spise De revolutionibus napísal:
Napokon zrejme v strede všetkého je slnko. Kde v tomto najkrásnejšom chráme by hocikto umiestnil svoju lampu v inom ba lepšom mieste než tu, odkiaľ môže osvetľovať všetky veci v ten istý moment? Preto slnko sa niektorými ľuďmi nie nevhodne nazýva lampáš vesmíru, iní ho prezývajú jeho mysľou a zas ďalší jeho vládcom. [Hermés] Trikrát Najväčší ho označuje  viditeľným bohom a Sofoklova Elektra vševidiacim.
 Neskôr sa o hermetických spisoch zistilo, že vôbec nepochádzajú zo starovekého Egypta (v r. 1614 sa odhalilo, že boli spísané dlho po príchode kresťanstva), ale jeho stúpenci v 15. storočí si o nich mysleli, že antedatujú narodenie Krista. Medzi popredných hermetikov patrili také významné postavy ako bol španielsky kráľ Filip II. a tieto spisy boli Katolíckou Cirkvou vo všeobecnosti tolerované. Brunovou ‘nebezpečnou myšlienkou’ bolo to, že získal presvedčenie, že Egyptské náboženstvo bolo pravou vierou a že cirkev by sa mala vrátiť k týmto starovekým obyčajom; s čím oni neboli príliš nadšení.
Ako vyšlo najavo, Bruno mal zvláštny talent na to, ako rýchlo sa dostať do problémov. V roku 1565 vstúpil do dominikánskeho rádu ale bol z neho  v r. 1576 vylúčený kvôli obrane ariánskej herézy a že vlastnil kópiu Erazmových spisov s vlastnoručnými poznámkami. Po pripojení sa ku kalvínom v Ženeve tu Bruno publikoval útok na prácu Antoinea de la Faye významného profesora. Toto nedopadlo veľmi dobre a bol za to zavretý do väzenia a prinútený újsť do Paríža. Vo Francúzsku si užíval priazne niekoľkých mocných obdivovateľov, získavajúc známosť vďaka svojim teologickým prednáškam a pozoruhodným výkonom v umení cibrenia si pamäte, ktoré sú založené na jeho rozpracovanom systéme mnemoniky.
Tieto pohnútky ho vlastne prinútili k príchodu do Anglicka a tu sa zoznámil s najhoršími nepriateľmi cirkvi Phillipom Sidneyom a Johnom Deeom. V Anglicku si dokázal znepriateliť toľko ľudí, že bol prinútený uchýliť sa na francúzske veľvyslanectvo, z neho unikol do Paríža a potom zistiac, že aj tu sa situácia preňho náhle mení k horšiemu, odišiel do Nemecka. Napriek jeho prebehnutiu k luteránom, bol schopný napísať niekoľko pojednaní o mágii a o znakoch, obrazoch a ideách. Na knižnom trhu vo Frankfurte sa stretol s Giovannim Mocenigom, ktorý sa dopočul o jeho vynikajúcich pamäťových schopnostiach a spýtal sa ho, či by sa neuchádzal o profesúru matematiky na univerzite v Padove. Nanešťastie, spolu s ním sa o tento post uchádzal aj istý Galileo Galilei, ktorý ho nakoniec aj dostal. Mocenigo ho pozval do Benátok aby tam pôsobil ako jeho domáci učiteľ cibrenia pamäte, kde nielenže bol nespokojný s jeho učiteľskými schopnosťami; taktiež sa rozhodol udať ho benátskej inkvizícii. Po tom, čo bol predaný rímskej inkvizícii a po dlhom väznení bol Bruno konečne odsúdený za vtedy obzvlášť závažné obvinenia z arianizmu a pre vykonávanie okultných praktík. Ako ukázala práca Frances Yatesovej v 70-tych rokoch 20. storočia, namiesto martýrom vedy, bol Bruno mučeníkom mágie. Plný zoznam obvinení znel nasledovne:
Zastávanie názorov proti Katolíckej Viere a vyjadrovanie sa proti nej a jej duchovným. Zastávanie chybných názorov o sv. Trojici, o Kristovom božstve a vtelení. Zastávanie mylných názorov o Kristovi. Zastávanie mylných názorov o Transubstanciácií a Omši. Tvrdenie o existencii plurality svetov a ich večnosti. Viera v reinkarnáciu a sťahovanie ľudskej duše do zvierat. Zaoberanie sa mágiou a veštením. Popieranie panenstva Márie.
 Brunov osud bol podľa dnešných štandardov a podľa evanjeliových hodnôt milosrdenstva a lásky voči nepriateľom tragický a mimoriadne krutý. Do určitej miery si toto privodil sám, keďže mu  takmer neustále bola dávaná príležitosť odvolať, čo bol jedným z dôvodov, prečo bol pred odsúdením zadržiavaný takmer desať rokov. Z jeho predchádzajúceho života je zrejmé, že jeho potulky majú len málo spoločné s tým, že bol prenasledovaný inkvizíciou a skôr je za tým jeho mimoriadne problematická osobnosť. Aj keď bol Bruno úspešný pri vyhľadávaní mocných patrónov, aby ho tí ochránili, neustále robil niečo s čím si ich odcudzil a naštval, zvyčajne celkom rýchlo po vstupe do ich služieb. Mal mimoriadny talent opakovane ohrozovať svoje najlepšie záujmy a sústavne sa dokázať vyvliecť z priaznivých okolností.
Neexistuje žiaden dôkaz, že jeho podpora kopernikanizmu nejakým spôsobom figurovala v procese, ale Bruno bol horlivý advokát vesmíru so slnkom v jeho strede pretože mu to dokonale vyhovovalo v rámci jeho "staroegyptského" náhľadu na svet. Bol taktiež nadšeným zástancom myšlienky Thomasa Diggesa, že vesmír je zaplnený nekonečným množstvom hviezd; každá je ako slnko a preto vo vesmíre musí existovať život. Témou jeho spisu 'O nekonečnom vesmíre a svetoch - On the Infinite Universe and Worlds' nie je kopernikanizmus, o ktorom má iba pochybné teoretické vedomosti, ale panteizmus, téma, ktorú taktiež rozvíja v pojednaní 'O tieňoch ideí - On Shadows of Ideas' a ktorá v konečnom dôsledku ovplyvnila Barucha Spinozu. Bola to jeho osobná kozmológia, ktorá zapríčinila že si osvojil Koperníkovu myšlienku a nič iné. Bruno a jeho proces spôsobil v tom čase veľký poprask a všetky jeho myšlienky boli zosmolené rovnako. Je možné, že ak by nebolo Bruna, koperníkanizmus by nespôsobil takú senzáciu u autorít a Galileo by nebol nikdy prenasledovaný.


Ako sa nechať upáliť inkvizíciou
(stručný zoznam)

  1. Žiť v období reformácie, keď práve vrcholí hystéria spojená so strachom z reformátorov a heretikov.
  2. Prečítať si nejaké staroveké egyptské texty o mysticizme a pokúsiť sa ich pretlačiť ako naozajstné náboženstvo. Dať do obehu kontroverzné myšlienky, ako napríklad Kristus nebol Boh, ale iba neobyčajne schopný mág, že Duch Svätý je dušou sveta, že Diabol bude spasený atď.
  3. Navštevovať krajiny a získavať si priazeň bohatých mecenášov, vrátane najhorších nepriateľov Katolíckej Cirkvi.
  4. Všetkých ich dobre naštvať a nechať sa vyhnať z mnohých krajín kvôli udávaniu svojich protivníkov v tlači a znížiť sa k povrchným a plytkým argumentom.
  5. Vrátiť sa späť do Talianska, kde Vás inkvizícia môže ľahko dostať.
  6. Liezť na nervy svojmu dobrodincovi do tej miery až Vás udá úradom.
  7. Odmietnuť úplne odvolať. A v tomto stave vydržať 7 rokov.
  8. Úspech! Pripravte sa na to, že budete oslavovaný ako ‘Martýr Vedy a Rozumu’ v historicky podradnom dokumentárnom seriáli z produkcie Channel 4.



13 komentárov:

  1. Traduje sa, že Bruno pri úteku z kláštora dominikánov zavraždil predstaveného...Je to pravda?

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Podľa všetkých dostupných a zachovaných svedectiev, toto pochádza z výpovede jeho benátskeho hostiteľa a mecéna Moceniga v prvom procese s Brunom. V r. 1592 tvrdil, že: "mu Bruno povedal, že pred inkvizítorov bol predvedený už minimálne 130-krát a keď naňho prišiel rad, vždy utiekol, pretože bol obvinený z toho, že hodil svojho žalobcu do Tibery alebo aspoň osobu o ktorej sa domnieval, že ho udala inkvizícii." Benátski inkvizítori však ďalej nevyšetrovali túto Mocenigovu klebetu, čo naznačuje, že je nepodložená. Neexistujú záznamy v Neapole alebo v Ríme, ktoré by naznačovali že by Bruno bol niekedy obvinený z toho, že niekoho hodil do Tiberu, alebo inkvizítormi predvolaný 130-krát kvôli tejto veci. Je to teda nepodložená špekulácia a výmysel tentoraz prehnane apologetických katolíckych spisovateľov ako je jezuita Konrád Kubeš ale toto nedokázané ohováranie spomína aj John Bossy vo svojom diele Giordano Bruno and Embassy Affair.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Cirkevný historik Jozef Haľko v článku Inkvizícia a všetci svätí (ktorý bol reakciou na tendenčný film odvysielaní v STV s názvom Plamene viery),(link na článok: http://www.katnoviny.sk/Kn_2004/46_2004/publicistika.htm) uvádza, že Bruno je umelo vyfabrikovanou osobnosťou a jeho vyčačkaný príbeh slúžil na útok proti vtedajšiemu pápežovi.Je teda pravda, že ten príbeh je takou farbistou konštrukciou ako Hypatia? Na rôznych stránkach sa človek dočíta neuveriteľné detaily, do akej miery je možné považovať také detaily za dôveryhodné? Predsa Bruno nebol vyznámnou osobnosťou a jeho zložka zločinca bola zničená dávno pred tým,ako z neho bol urobený mučeník.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Kdesi som zachytil, že Bruno bol upálený s doskou pribitou o jazyk. Stretol som sa s tým len v jednom článku.Jeto dôveryhodné?

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Súhlasím s tým, že vyšperkované detaily o jeho neohrozenom a hrdinskom boji proti "tmárstvu a povere" stredovekého myslenia a ak berieme do úvahy šírku jeho záujmov: etika a filozofia náboženstva (v trojici dialógov Vyhnanie triumfujúcej beštie, Kabala pegasovského koňa a O heroických vášňach) kombinatorike, rétorike a umeniu pamäti (napr. O tieňoch ideí; Pečať pečatí; O vytváraní obrazov, znakov a ideí), mágii (napr. O mágii, O putách) i dramatickej tvorbe (komédia Sviečkár). Už tento pomerne široký záber naznačuje, že nebolo celkom jednoduché uchopiť Brunovo myslenie v jednotnom celku. Ak berieme naviac do úvahy Brunov vlastný pohnutý život, jeho dobrodružné putovanie Európou (peregrinatio), jeho do značnej miery neznášanlivú povahu a aroganciu, s akou kritizoval svojich protivníkov a neváhal využiť a prekrútiť ich výroky vo svoj prospech a taktiež jeho dlhoročné žalárovanie v inkvizičných väzeniach, čo vyústilo v jeho tragický koniec, keď toto všetko pripočítame k vlastnému obsahu jeho jednotlivých diel, môžeme vykresliť veľké množstvo Brunových, "tendenčne" podfarbených portrétov. Bruno na nich môže byť zobrazený najprv ako predstaviteľ modernej vedy, potom ako hermetik, mystik a okultista; neskôr sa stane symbolom boja za zjednotenie Talianska (hnutie risorgimento - karbonári na čele s Garibaldim a na to narážal aj Haľko) ešte neskôr sa jeho tvár bude mračiť zo zástavy antiklerikálnej politickej ľavice; pre niektorých je tvrdým materialistickým ateistom a iným sa zdá ako protoosvietenský reformátor náboženstva. Takže tieto historické nánosy sú spojené s dobou, v ktorom tieto rozličné "pokrokové" hnutia vznikali a rozvíjali sa a a každé z nich si jeho život a odkaz privlastnilo podľa svojej predstavy.
    Čo sa týka predmetu, pomocou ktorého bol Bruno umlčaný, v skutočnosti ako píše Angelo Mercati vo svojom "II Sommario del Processo di Giordano Bruno, con appendice di Documenti sull'eresia e l'inquisizione a Modena nel secolo XVI" teda v Sumári zachovaných dokumentov z procesu z Brunom, bol to drevený zverák.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. ten zverák...To mu zovreli zverákom čeluste alebo jazyk?Asi idem do detailov, ale zvedavosť...
    Bol popravený v jubilejný rok 1600. Mal smolu, že mal byť len akousi atrakciou prelomu storočí?

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Neviem presne, či mu ten zverák zabraňoval hýbať jazykom alebo mu ukotvil čeľuste. To som sa ešte nedopátral, zrejme sa o to Angelo Mercati vo svojom diele príliš nezaujímal. Čo sa týka dátumu popravy, určite to nemalo byť žiadnou atrakciou či senzáciou, pretože Katolícka Cirkev nepotrebovala práve vtedy takú negatívnu publicitu, veď sa im nepodarilo pokoriť a priviesť k pokániu. Bolo to už len z mechanickej zotrvačnosti inkvizičného procesu, žiadny symbolický význam z jubilejného roku by som tam nehľadal. Bola to istým spôsobom porážka schopnosti RKC presvedčiť a pohnúť Giordana Bruna odvolať svoje bludy. Pápež Klement VIII., keď sa o upálení dozvedel, dokonca sa rezignovane modlil za spásu Brunovej duše na schodoch oproti lateránskej baziliky sv. Jána. Po r. 1600 sú tí kacíri, ktorí sa neprevinili aj ozbrojenou vzburou proti cirkevnej či svetskej vláde zväčša odsúdenína "len" dlhoročne žalárovaní čo potvrdzuje aj napr. tristný osud Tommasa Campanelly, ktorý bol väznený 27 rokov (je zaujímavé že počas neho napísal svoje diela ako sú Monarchia v Španielsku, Politické aforizmy, Atheismus Triumphatus (1605 - 1607), Quod reminiscetur (1606?), Metaphysica (1609 - 1623), Theologia (1613 - 1624) a aj svoje najslávnejšie dielo Slnečný štát (1602) rovnako tam napísal aj Obranu Galileovu, pretože si myslel že mu to nejako pomôže pri prepustení), unikol v r. 1599 istej smrti len za cenu predstierania šialenstva, ale napokon bol prepustený, dostal sa do priazne pápeža Urbana VIII., v pápežskom paláci sa venoval astrológii a dožil pod ochranou kardinála Richelieu vo Francúzsku v kláštore Saint Honour s dôchodkom od kráľa.

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Kardinál... kardinála Richelieu...hm...Nie je to ten istý kardinál,ktorého označujú ateisti za jedného z najväčších masových vrahov inkvizície?

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Neviem o tejto jeho "reputácií", ktorú má u ateistov, ale je to postava, známa verejnosti z románu Alexandra Dumasa Traja mušketieri...bol to veľmi mazaný politik v kardinálskom rúchu a inak sa zaslúžil aj o založenie francúzskej akadémie vied.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Je pravda, že ho inkvizícii vydal taliansky šľachtic Moncenigo, ktorý bol jeho žiakom?Bol Bruno mučený?

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Ano je to pravda. Giordano Bruno prijal jeho pozvanie do Benatok, aby sa stal jeho ziakom a zaujimal sa hlavne o umenie cibrenia si pamate. Co sa tyka mucenia, tak Bruno bol muceny, bol podrobeny tazkej torture muciacim nastrojom strappado, tym sposobom ze sa natiahol vyvesenim dozadu za ruky, a to "len" na potvrdenie jeho vypovede bez tortury. To ze bol permanentne muceny vo vazeni, ktore trvalo 7 rokov to je vsak vylucene.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Citujem zo stránky kresťanofóbneho ateistu Rastislava Škodu: Po mučení ostal dolámaný vo svojej kobke celý mesiac bez potravy a bez spánku; iba z času na čas pochytil strážcov súcit a dali mu za hlt vody. Inkvizítorom trvalo ešte dlhý rok, kým skončili definitívnu redakciu obžaloby...
    Hm??Uvádza,že bol lámaný v kolese.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. To už je tzv. licentia poetica a tendenčnosť autora, o tom, žeby bol celý mesiac bez potravy a bez spánku, a po mučení na kole, nie je v archívnom zázname ani zmienka. Bol len jeden krát mučený tzv. strappadom, teda za ruky zviazané do zadu bol zavesený a vyzdvihnutý do výšky. Následne sa ho vypytovali na niekoľko heretických viet z jeho spisov, ktoré vybral kardinál Bellarmín. Potom bol z výšky sňatý a daný do väzenia, v ktorom naň dohliadali aj lekári a dostal aj primerané jedlo a vodu. Po mučení na druhý týždeň mal ešte výsluch bez použitia mučenia, aby tie minulé výpovede potvrdil.

    OdpovedaťOdstrániť