katkryptolog

  Alice Roberts vo svojej knihe Domination ponúka čitateľom ambiciózny pohľad na otázku, ako sa kresťanstvo stalo dominantnou silou západnej kultúry. Na rozdiel od Toma Hollanda, ktorý v knihe Dominion zdôrazňuje ideologický vplyv kresťanstva, Roberts rámcuje jeho úspech ako príbeh mocenských hier. Podporuje to archeologickými nálezmi, napríklad z Pompejí, kde sa kresťanské symboly objavujú po roku 234 n. l. Hoci je jej prístup pútavý, kniha trpí viacerými nedostatkami, ktoré oslabujú jej presvedčivosť. Roberts tvrdí, že kresťanstvo uspelo vďaka svojej užitočnosti pre elity, ktoré ho využili na získanie bohatstva a moci. Tento pohľad je však príliš zjednodušený a ignoruje komplexné duchovné a ideologické faktory, ktoré zohrali kľúčovú úlohu. Napríklad jej cynické hodnotenie asketizmu, ako v prípade Šimona Stylitu, ktorého obviňuje zo snahy o slávu, pôsobí nepresvedčivo. Stylita, chudobný pastier, ktorý žil v extrémnej odriekavosti, je sotva príkladom honby za svetskou slávou. Tento...

Vo svojej titulnej knihe Michael Baigent a Richard Leigh predstavujú Inkvizíciu ako inštitúciu zlovoľnej krutosti, zvrátenej nedotknuteľnosti a chlípnej spiatočníckosti. Naviac autori spájajú negatívny diskurz známy svojím polemickým tónom a tradične spájaný s mýtom Inkvizície rovnako aj s Katolíckou Cirkvou súčasnosti. Baigent a Leigh teda znázorňujú Inkvizíciu a Cirkev spôsobom, ktorý Herbert Butterfield označil za whigovský vo svojej eseji The Whig Interpretation of History . Butterfield definoval whigovskú historiografiu ako ―[štúdium] minulosti s poukazovaním na súčasnosť, čím sa vytvára jednoduché binárne rozdelenie na dobro a zlo a z dejín výtvára vysnívaný príbeh o pokroku ľudstva. Pôvodne angloamerickí historici používali whigovskú historiografiu na prezentáciu Katolíckej Cirkvi ako protikladu k modernosti a liberalizmu v zjednodušujúcom zmysle. Baigent a Leigh v tomto druhu historiografie pokračujú vo svojej knihe The Inquisition . Z hľadiska spisby o dejinách kniha The...

Na začiatku 14. storočia sú Templári, obvinení zo sodomie a herézy, zaživa upaľovaní na hranici pred zrakom francúzskeho kráľa Filipa IV. Pekného, na iluminácii z 15. storočia pochádzajúcej z Grandes Chroniques de France. (Newscom/British Library/akg-images) VOJNA PROTI HERÉZE autor R.I. Moore Vydaná vo vydavateľstve Harvard University Press, cena $35 Dávno pradávno a čo najďalej, v krajinách dnes známych ako južné Francúzsko a severné Taliansko, mnoho ľudí považovaných cirkvou za “zlých” žilo v malých dedinkách roztrúsených po celej krajine. Boli známi pod rozličnými názvami -- katari, valdénski, manichejci, albigénski a donatisti. To čo všetci mali spoločné bolo, že ich myšlienky boli považované za nesprávne, za hrozbu pre jednotu kresťanskej Európy. Preto mali byť vysliedení. Takto tomu bolo v 11., 12. a 13. storočí. Ich zločinom bola heréza -- veriť alebo vyjadrovať myšlienku protirečiacu tomu, čo učila Rímskokatolícka  cirkev a odmietať “poo...

Prinášam v preklade do slovenčiny vynikajúci text historika vedy Jamesa Hannama z blogu Quodlibeta o úskaliach knihy známeho biológa a popularizátora vedy prof. Richarda Dawkinsa The Magic of Reality pre mládež o princípoch vedeckého myslenia a jedného z najvýznamnejších spôsobov poznávania objektívnej reality. Mnohé myšlienky sú veľmi podnetné a prinášajú značne osvetľujúci náhľad do spleti faktov a mýtov o tomto fascinujúcom dobrodružstve ľudského poznávania. **** Očakávam, že mnoho mladých ľudí dostane na Vianoce pod stromček novú knihu Richarda Dawkinsa The Magic of Reality (Mágia reality).  Dokonca som videl niekoho čítať si ju tento týždeň v metre. Bolo to paperbackové vydanie, ktoré bohužiaľ neobsahuje ilustrácie Davida McKeana.  Je to hanba, keďže obrázky boli jednou z tých lepších stránok pôvodného vydania knihy v tvrdej väzbe. Cieľom Mágie reality je poskytnúť všeobecný úvod do vedy pre mládež.  Môžu sa z nej dozvedieť veľa o stave poznania v rámci mo...