katkryptolog

V roku 1540 Arnold Albertini  (lat. Arnaldus Albertini), inkvizítor vo Valencii a na Sicílii a neskôr biskup v Patti, napísal knihu pod názvom De Agnoscendis assertionibus catholicis et haereticis , z ktorej dve kapitoly venuje otázke reality letov čarodejníc a potrestaniu kajúcich čarodejníc inkvizičným tribunálom. Predkladá mnoho vyhlásení na dôkaz čarodejníckych zletov, viď: moc diabla na ľudskými bytosťami, túžba istých žien oddávať sa démonom, známe prípady takýchto letov, atď. a končí svoju pasáž tvrdením, že nie je heretické zastávať názor, že ženy môžu byť prenášané vzduchom, kvôli paktu uzatvorenému medzi nimi a diablom. Frontispis traktátu De Agnoscendis assertionibus catholicis et haereticis Arnalda Albertiniho, vydaného v Ríme v roku 1572 Lat. znenie: "Quod non est haereticum asserere, mulieres de quibus agimus, portari per diversa terrarum spacia de die vel de nocte ex pacto inter eas et daemonum inito, et intrare domos de nocte et ibi sutfocare infant...

Procesy  s  bosorkami  patria  k nešťastným  kapitolám  v ľudských  dejinách.  To,  čo  racionálne zmýšľajúci človek dneška pokladá už za nepochopiteľné či nezmyselné, dávalo pred niekoľkými storočiami  vysvetlenie  na  mnoho  otázok.  Honby  na  čarodejnice  poskytovali  istú  satisfakciu  na nevysvetliteľné  a neraz  tragické  udalosti  či  javy,  ktoré  boli  pre  vtedajšieho  nevzdelaného,  ale často  len  ustrašeného  či  sfanatizovaného  človeka  záhadou.  Bosoráctvo  sa  v sociálnoantropologickom zmysle definuje ako ideológia vysvetľujúca pohromy, ktoré stíhajú ľudstvo“, alebo ako  „inštitúcia  regulujúca  spoločenské  konflikty“.  Pri  viere  v bosoráctvo  sa vychádza z premisy,  že  všetky  pohromy  spôsobujú  n...

Tanner, ako jeden z najváženejších katolíckych teológov v Nemecku, bol taktiež dôležitým kritikom honov na čarodejnice. Narodil sa v Innsbrucku (Tyrolsko) a jezuitom sa stal v roku 1590. Po štúdiách rétoriky a teológie v Dillingene a Ingolstadte (Bavorsko) sa Tanner v roku  1603  stal profesorom scholastickej teológie v Ingolstadte. Odhliadnuc od krátkeho pobytu na univerzitách vo Viedni a Prahe a v jezuitskom konvente v Halle v Tyrolsku, zvyšok svojho života vyučoval a prednášal v Ingolstadte. Keď Tridsať ročná vojna v roku   1632  zasiahla aj  Bavorsko   Tanner sa pokúsil utiecť do Tyrolska ale po ceste náhle zomrel. Tanner publikoval dvadsať kníh, z ktorých väčšina bola známa ostrými výpadmi voči protestantizmu a bola namierená proti všetkým nepriateľom jezuitského rádu. Jedným z jeho najväčších úspechov bolo prijatie španielskej molinistickej teológie na sever od Álp. V jednom z dvoch svojich pojednaní o astronómii Tanner blahoželal Galileimu ako...

"Inkvizítori sa nesmú zaoberať vraždami a inými vo svojej podstate nie heretickými zločinmi, ku ktorým sa čarodejnice priznávajú, ale sú povinní preukázať nekonečné milosrdenstvo tým čarodejniciam, ktoré sa kajajú a neupadli znovu do herézy" Španielsky inkvizítor Diego de Simancas takto vysvetľuje v príručke, ktorú spísal v Ríme v roku 1575. "Princíp, vytýčený autormi Malleus Maleficarum  a [Silvestrom] Prieriasom a na základe ktorého niekedy postupujú isté jednotlivé inkvizičné súdy v Piedmonte, podľa ktorého čarodejnice usvedčené z zabitia detí majú byť odvedené z Inkvizície svetskému ramenu na upálenie dokonca aj vtedy, ak je to ich prvý prečin, nebýva nikdy prijímaný Rímskou Inkvizíciou. Namiesto toho rímsky tribunál zaobchádza s čarodejnicami rovnako ako s inými heretikmi." Pietro Dusina, asesor inkvizičného tribunálu v Ríme, ktorý v roku 1580 kritizoval procesné postupy a poverčivý a krutý spis Malleus Maleficarum.

Jeho "neomylné pravidlo" je "založené na systematickom skúmaní relatívnych frekvencií triád, trojíc šifrovaných symbolov; implicitná nadradenosť takýchto systematických pravidiel nad viac náhodnými (i keď veľmi užitočnými) zvykmi spoliehania sa na hádaní pravdepodobných slov; a uznanie toho, čo Viéte nazýva chiffres essentiels , kardinálne čísla ponechané nezašifrované, ktoré ukazujú dvojitý význam chiffre  ako šifry resp. ako čísla."

Rozšírený príklad prvého typu (podľa klasifikácie J. Wickiho S.J., uvedenej v predošlom blogposte), ktorým utajovali svoju šifrovanú korešpondenciu jezuitskí patres môžeme nájsť v histórii Škótska za časov vlády anglickej kráľovnej Alžbety I. Táto metóda bola veľmi často používaná aj za vlády dynastie Stuartovcov (počínajúc vládou kráľa Jakuba I. Stuarta) a pozostávala zo substitúcie rozličných mien známych z klasickej antiky a iných za mená tých osôb spomenutých v liste. Tak napríklad Penelope  v skutočnosti znamenalo "The Queene of England", tj. kráľovnú Alžbetu I.; Crassus  znamenalo "The Lo. Thresorer" (the Lord Treasurer - Lord Strážca kráľovskej pokladnice); "Sir Robert Cecil" bol tu označený ako Solon  - čo bolo naozaj vhodným menom pre schopného štátnika, ktorý sa stal Alžbetiným prvým ministrom o dva roky neskôr. Obrázok šifry, ktorú obvykle používali škótski jezuiti a ich pomocníci,  ktorú ukoristil istý pán Randolph od farára z Douglasu,   Ar...

Použitie kódov a nomenklátorov jezuitmi, v období 16. až 17. storočia je podrobne popísané jezuitským pátrom J. Wickim, S.J. v článku z roku 1963 uverejnenom pod názvom Die Chiffre in der Ordenkorrespondenz der Gesellschaft Jesu von Igniatius bis General Oliva (ca. 1554-1676) v historickom časopise spoločnosti Ježišovej Archivum Historicum Societatis Iesu. Anno XXXII, Fasc. 63, Ian-Iun. Popisuje v ňom niekoľko kódov a nomenklátorov, nájdených v archívnych fondoch jezuitov v Ríme, ktoré používali v období rokov 1554 až 1676. Uvádza päť druhov šifrových systémov: 1. používajúcich iba niekoľko slov alebo mien; 2. používajúcich iba písmená; 3. zostavených výlučne z čísel; 4. s písmenami a číslami; 5. so slovami, písmenami a číslami; Prvá z tejto triedy obsahuje typicky slovník slov a im zodpovedajúcich kódových ekvivalentov; napríklad "La casa de Herode" znamená "ab hostio monumenti" (Die Chiffre des P. Simao Rodrigues, Anfang Juni 1554). Druhý spôsob zodp...

"To, že je v dnešnej dobe upaľovaných toľko čarodejníc, pochádza prinajmenšom od toho, že nekonečne mnoho pisálkov píše o ženách tak necudne, všetky dohromady ich ohovára ako bytosti zlé, jedovaté a diabolskej povahy a chvastajú sa potom tým, že ako obludy a čarodejnice je upálených neporovateľne viac žien než mužov, následne muži sú od prírody lepší, ne tak jedovatí, lstiví a vychytralí. Kvôli tomu potom ľudia, ktorí na takých pisálkov dajú, sa nechajú proti ženám poštvať, a keď sú ženy upaľované, hovoria: Deje sa im po práve, sú pekelné a záludné ako diabli." Výrok neznámeho kňaza z roku 1593