streda, 17. apríla 2013

Šifry a kódy jezuitov


Použitie kódov a nomenklátorov jezuitmi, v období 16. až 17. storočia je podrobne popísané jezuitským pátrom J. Wickim, S.J. v článku z roku 1963 uverejnenom pod názvom Die Chiffre in der Ordenkorrespondenz der Gesellschaft Jesu von Igniatius bis General Oliva (ca. 1554-1676) v historickom časopise spoločnosti Ježišovej Archivum Historicum Societatis Iesu. Anno XXXII, Fasc. 63, Ian-Iun. Popisuje v ňom niekoľko kódov a nomenklátorov, nájdených v archívnych fondoch jezuitov v Ríme, ktoré používali v období rokov 1554 až 1676. Uvádza päť druhov šifrových systémov:

1. používajúcich iba niekoľko slov alebo mien;

2. používajúcich iba písmená;

3. zostavených výlučne z čísel;

4. s písmenami a číslami;

5. so slovami, písmenami a číslami;


Prvá z tejto triedy obsahuje typicky slovník slov a im zodpovedajúcich kódových ekvivalentov; napríklad "La casa de Herode" znamená "ab hostio monumenti" (Die Chiffre des P. Simao Rodrigues, Anfang Juni 1554). Druhý spôsob zodpovedá jednoduchej substitučnej šifre, zatiaľčo štvrtý a piaty sú zmiešanými systémami na rozhraní šifry a kódu, ako napr. vtedy keď sa slovo nahradí číslom (30 znamená "Rei de Francia"), číslo nahradzuje písmeno (4 znamená "d") (Chiffre der Patres Prancisco Borja und Cristobal Rodrigues, Ende 1533) alebo slová sa nahrádzajú číslami alebo písmenami (Chiffre Possevinos fur A. Valignano, Ende 1573). Veľmi zaujímavý je tretí systém, v ktorom sa jednotlivé písmená a slová nahradzujú číslami. Wicki uvádza pre tento variant nomenklátor používaný P. Robertom Personiom a Giorgiom Gilbertim v rokoch 1581-1582 (Chiffre fur P. Robert Parsons und George Gilbert, 1581-1582). Ďalší zaujímavý príklad pochádza od Monsignora Francesca Capacciniho, nuncia v Haagu, ktorý sa priam vyžíval v používaní niekoľkých šifrových systémov pre tajnú komunikáciu. Pravdepodobne oveľa typickejším bol modifikovaný dvojdielny nomenklátor, ktorý bol používaný v roku 1814 nunciom vo Viedni. Písmená abecedy a slabiky boli reprezentované dvojmiestnymi číselnými skupinami v intervale od 00 až 99. Zoznam štvormiestnych skupín, pričom každá začínala číslicou 7, slúžil pre často sa vyskytujúce podstatné mená (7282 = cisár), vlastné mená (7690 = Napoleón Bonaparte) a slovné druhy (7070 = toto). Číslo 5 bolo klamačom, ale neboli tu žiadne homofóny.
(Pokračovanie)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára