utorok, 16. apríla 2013

Jemný úvod do tajomstiev šifrovacej služby Vatikánu

Šifrovanie je tu s nami veľmi dlho. Všetko to začalo v starovekom Egypte, kde sa používala jednoduchá zámena hieroglyfických značiek, avšak nie za účelom utajenia, ale dodať nápisom určitú vznešenosť. Preto dokonca aj pápeži pociťovali veľmi silnú potrebu využívať kryptografiu.Najstarší príklad kódu sa dá nájsť v korešpondencii, ktorú medzi sebou viedli Vatikán a jeho nunciovia, zostavený po roku 1330. Pozostáva zo zoznamu mien a im zodpovedajúcich kódových ekvivalentov, ktorý spĺňal požiadavku utajenia a jeho výhodou bol skracovanie často sa vyskytujúcich výrazov v listoch. Po nejakom čase sa kódové skupiny stotožnili s jednotlivými slabikami a bola pridaná šifrová abeceda, ktorá umožňovala zašifrovanie slov a mien, nenachádzajúcich sa v zozname kódových výrazov. Štruktúra takýchto nomenklátorov – napoly kódov a napoly šifier – zostávala po celý čas od talianskej renesancie až približne do roku 1850 rovnaká.
Najstarší zachovaný zoznam kódov, pomocou ktorého si utajene písali Vatikán a jeho nunciovia (okolo r. 1330)

Kryptografia používaná Svätou Stolicou dosiahla vysokú úroveň dokonalosti už veľmi skoro. Okolo roku 1540 pápež Pavol III. poveril zodpovednosťou za všetku šifrovanú korešpondenciu Antonia Elia [Jeho prezývka bola Antonio delle cifre a u Kúrie si ho tak vážili, že v roku 1559 bol vymenovaný za biskupa v Pola a vikárom Sv. Petra a nakoniec patriarchom Jeruzalema.] (1506-1576), ktorý vynikal ako kryptológ a navrhol šifru, ktorá bola tak bezpečná, že sa v pápežskej diplomatickej službe používala ďalších päťdesiat rokov.V roku 1555 pápež Pavol IV. zriadil úrad pontifikálneho tajomníka pre šifry. Prelát Trifón Bencio de Assisi bol prvým, ktorému tento vznešený titul patril. V roku 1557 španielsky kráľ Filip II. mal pápežovi Pavlovi IV. vyhlásiť vojnu. Pápež v sebe choval voči nim hlboko zakorenenú nenávisť. Skupina pápežských lúštiteľov pod vedením De Assisiho rozlúskla jednu zo šifrovaných depeší kráľa Filipa II.. Rokovania o mieri boli úspešne zavŕšené dňa 12. septembra 1557 po krutej porážke pápežských vojsk a jeho spojencov obávaným vojvodom z Alby.
Pracovné povinnosti na pozícii pontifikálneho tajomníka pre šifry koncom 80.tych rokov 16. storočia prevzala slávna rodina Argentiov. Matteo Argenti, synovec Giovanniho Battistu, napísal o kryptológii 135-stranový rukopis resp. brožúrku. Účelom tejto knihy alebo brožúry bolo popísať a zosumarizovať všetky poznatky renesančnej kryptológie. Rodina Argentis tiež patrila k prvým, ktorí zaviedli isté kryptografické vylepšenia ako použitie ľahko zapamätateľného kľúča na zamiešanie šifrovej abecedy spolu s vynechaním zdvojených písmen. V roku 1605 zostavil Matteo Argenti kód premenlivej dĺžky podobný tzv. Huffmanovmu určený k šifrovaniu. Huffmanov kód je algoritmus, ktorý vytvára binárny kód premenlivej dĺžky kódoveho slova z danej množiny zdrojových frekvencií symbolov.
To je iba malý pohľad na prácu pápežských kryptológov a Katolíckej Cirkvi.

(Pokračovanie)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára