katkryptolog

Dve mladé ženy vo veku približne 17 rokov sa náhle začali abnormálne chovať. Prejavovalo sa to tým, že divoko gestikulovali, dookola krútili svojimi hlavami a vykrúcali svoje ramená; ich ruky a prsty sa triasli; a z ich úst bolo počuť krochkanie ako keby to boli čmuchajúce svine. Rodičia, susedia a celé obyvateľstvo bolo  rozrušené a nevedelo si s nimi rady. Takže začali hľadať vysvetlenie, prichádzajúc s rozličnými interpretáciami. Mohli by byť dievčatá posadnuté diablom? Mnísi z neďalekého kláštora kapucínov v Brakele použili rady z príručky Rituale Romanum  z roku 1614, aby si overili to, či je to skutočne prípad posadnutosti diablom. Takže sa k dievčatám, ktoré boli neučenými dcérami kováča, prihovárali latinsky a francúzsky; ukázali im aj údajné relikvie, ktoré však v skutočnosti neboli ničím iným než kosti ovce; priniesli k nim tiež "svätenú vodu", reálne však pivo. Pretože však títo "démoni" nerozumeli žiadnym cudzím jazykom ba ani nedokázali rozpoznať, že ...

V ranomodernej dobe plnej násilia a hrôz vojny nebola taktiež núdza na rôzne "nadprirodzené" javy. Vzhľadom k tomu, že sa v posledných rokoch množili správy o údajne diablom posadnutých, ustanovila Katolícka Cirkev v roku 1614 takzvané Rituale Romanum , ktorého sa všetci vymetači museli prísne držať. Písalo sa v ňom, že duchovní zaoberajúci sa vyháňaním diabla musia najskôr veľmi starostlivo prešetriť, či v danom prípade ide naozaj o človeka posadnutého alebo iba o chorého na depresiu. Naozaj posadnutý mohol byť človek len vtedy, keď: hovorí viac slov v jemu neznámej reči alebo rozumie niekomu, ktorý s ním touto rečou hovorí, vie o vzdialených alebo skrytých veciach, vykazuje silu, ktorá presahuje jeho vek alebo prirodzený stav a podobne. Teda platí pravidlo, že čím viac znakov tohoto druhu, tým sú znaky posadnutosti diablom istejšie. ( Pokračovanie... )