Keď spravodlivosť podlieha amnestii: Súdny epilóg Ružomberského drancovania (1919 – 1921)
Úvod Dvanásty október 1919 sa nezapísal do histórie Ružomberka len ako deň násilných výtržností, ale aj ako moment, kedy sa emócie verejnosti stali nekontrolovateľnou politickou silou. Po násilnom odvlečení farára a poslanca Andreja Hlinku po jeho návrate z Paríža, vyvrcholil hnev ľudovej strany v drancovaní, ktorého dôsledky sa tiahli až do roku 1921. Z dobového pohľadu, zaznamenaného napríklad v Lidových novinách , prináša súdny proces detailný obraz o tom, ako politická amnestia a verejný tlak formovali vymožiteľnosť práva v mladej republike. Hnev ľudu a politická agitácia Dobová tlač nešetrila kritikou smerom k ľudovej strane , pričom poukazovala na to, že dav sa stal nástrojom agitátorov. Útoky neboli náhodné, ale cielené proti obyvateľom, ktorí neboli „toho istého vyznania“ alebo boli vnímaní ako politickí oponenti Hlinku. Najbrutálnejší útok sa odohral v dome továrnika Ondreja Jančeka , kde bola škoda obrovská. Svedectvá hovoria o vandalizme, rabovaní a ponižovaní. Pani Ja...