katkryptolog

Zchudobnelý francúzsky barón Etienne-Léon de Lamothe (1786-1852), ktorý neskôr publikoval pod menom Lamothe-Langon, začal pod vplyvom osvietenstva písať o čarodejníckych procesoch. Pretože však rešerše by boli nákladné a naviac by určite nezodpovedali jeho predstavám, tak si pre svoj spis z roku 1829 o veľkých prenasledovaniach čarodejníc v južnom Francúzsku " Dejiny inkvizície vo Francúzsku " všetky pramene jednoducho sám vymyslel a údajne ich potom citoval. "Genialita" Langonovej metódy spočívala v jeho presvedčivosti. Bol tak samozrejme drzý, že sa jeho falzifikáty podarilo odhaliť až dvom historikom, Normanu Cohnovi a Richardovi Kieckheferovi, po takmer 150 rokoch v roku 1972 a to nezávisle na sebe. Lamothe popísal obrovské čarodejnícke procesy, ktoré sa údajne konali v južnom Francúzsku počiatkom roku XIV. storočia. Inkvizícia v Toulouse a Carcasonne mala v týchto procesoch popraviť veľký počet ľudí. Najslávnejšou bola séria, pri ktorej bolo údajne usmrtených...

Konečné debaty o čarodejníctve v katolíckej Európe sa začali po škandalóznom verejnom príhovore jezuitu Georga Gaara pri príležitosti konania aktu upálenia čarodejnice vo Würzburgu. V roku 1749 bola sedemdesiatročná podpriorka kláštora vo Unterzelli Maria Renata Singerin, sťatá a jej telo spálené na hranici. Na pozadí boli ako bolo príznačné v prípadoch posadnutia diablom skupinová dynamika ženského konventu a mentálne narušená osoba, ktorá sama seba dobrovoľne označila za čarodejnicu. Autority síce pociťovali ťažkosti s jej prípadom, keďže mnohí sa zhodovali na tom, že má narušenú psychiku, ale jej usvedčenie bolo napokon deklarované ako vec princípov a prívrženci tvrdej línie tak získali svoje víťazstvo. Samozrejme reakcia bola celkom nečakaná: Talianskí intelektuáli tento prípad zobrali ako príležitosť začať veľkú debatu o čarodejníctve. Opát Girolamo Tartarotti, člen Ríšskej akadémie vied v Roverete (vtedy pod rakúskou správou), vysmial barbarského nemeckého jezuitu Gaara vo svoj...