katkryptolog

Existuje ešte jeden dávno známy zaujímavý spôsob šifrovania. Z hľadiska písania je veľmi ľahký, no pre nezasväteného je nerozlúštiteľný. Vezmeme si knihu alebo hoci len nejakú vetu a určíme si, že v našom tajnom liste sa každé písmeno pôvodného listu nahradí písmenom z tej knihy alebo vety. Pritom očíslované písmená budeme používať ako pomôcky a podľa čísla vždy určíme, kde v našej knihe alebo vete je písmeno, ktorým nahradíme pôvodné písmeno. Vyberme si napríklad začiatok prekladu českej pesničky: Skákal pes cez ovos, cez zelenú lúku, šiel za ním poľovník, pero na klobúku. Sú v nej takmer všetky písmená, ktoré budeme potrebovať, pretože tajným písmom chceme napísať vetu: TOTO NIKTO NEPREČÍTA. Postupovať musíme takto: napíšeme si najprv prvé slovo: TOTO. Pozrime sa na naše číslovanie písmen a môžeme začať: T je v abecede na dvadsiatom šiestom mieste. Začneme teda počítať od prvého písmena slova "skákal" všetky písmená, až sa dostaneme k písmenu, ktoré je na dvadsiatom šies...

Tajných spôsobov písania existuje celá kopa a niektoré z nich si môžete vyskúšať aj vy. Najjednoduchší kód získate tak, že si jednoducho napíšete abecedu, lenže v inom poradí, pokiaľ možno s čo najväčšími poprehadzovanými písmenami. A B C Č D Ď E F G H CH I J K L Ľ  M N  Ň  O P Q R S  Š T Ť U V X Y Z Ž N R I Š Ň Q A V T E L  B  M U C Z D  Y S Č Ž Ľ Ť F CH Ď X K G P H J C Jednotlivé znaky v hornom riadku predstavujú litery abecedy tak, ako ju používame, dolu je ich kódovaný prepis. A teraz skúste prečítať vetu: GBAD ŠBĎNM ĎNXYA ŽNFDČ. Určite sa vám ju podarilo rozlúštiť. Veta znamená: Viem čítať tajné písmo. Tajné písmo, pri ktorom sa vymieňa jedno písmeno za druhé, je veľmi staré. Rímsky štátnik a vojvodca Július Caesar bol asi prvý, o kom vieme, že používal tento spôsob kódovania správ a záznamov. Iný spôsob kódovania spočíva v zámene písmen skupinami číslic. Robí sa to tak, že sa každému písmenu prisúdi určitá číslica. Skúsime si ten ...

Len čo si ľudia začali posielať dôležité správy, iní ľudia sa snažili zmocniť sa ich a využiť ich vo svoj prospech. Ak nepriateľ získal správu o vojenských prípravách, mohol sa prichystať na boj, ak obchodník zachytil tajné príkazy o nákupe alebo predaji iného obchodníka, mohol kúpiť alebo predať rovnako dobre ako on, alebo ešte lepšie. Armáda, špionáž, obchod, diplomacia, to sú oblasti, ktoré sa nezaobídu bez utajovania správ. Mnoho kráľov, generálov a politikov prišlo o moc a slávu len preto, že zverili papieru, telefónu či telegrafu informácie, ktoré si prečítal či vypočul ktosi, s kým nerátali. V prvej svetovej vojne spojenci porazili nemecké loďstvo v Severnom mori hlavne preto, že poznali tajný kód, ktorým nemeckí admiráli vydávali rozkazy jednotlivým lodiam, a vedeli teda vopred, aký manéver tá-ktorá loď urobí. Utajiť správu možno iba tak, že ju zašifrujeme, napíšeme tajným jazykom. Šifrovaním sa zaoberá kryptografia. Toto slovo v gréčtine znamená tajné písmo. Hoci sa šifro...