Príspevky

Zobrazujú sa príspevky so štítkom Roman inquisition

Mýty o Galileovi z hľadiska histórie vedy

Prehnaná povesť : Galileo Galilei je často považovaný za otca modernej vedy, no jeho zásluhy sú preceňované. Teleskopické objavy : V roku 1609 začal používať teleskop, no jeho astronomické objavy neboli jedinečné – podobné urobili aj iní vedci v Británii, Nemecku a Taliansku. Heliocentrizmus : Galileo obhajoval Kopernikovu teóriu, no jeho vplyv na jej presadenie bol minimálny; väčšiu zásluhu má Johannes Kepler. Vedecká komunita : Galileo nepracoval osamotene, ale ako súčasť širšej vedeckej komunity, vrátane Simona Stevina či Isaaca Beeckmana. Literárny talent : Jeho najväčšou silou boli pútavé a presvedčivé spisy, ako napríklad Diskurzy o dvoch nových vedách (1638), ktoré boli rétoricky aj vizuálne pôsobivé. Mýtus o hrdinovi : Galileo získal status vedeckého hrdinu až koncom 18. a v 19. storočí, najmä kvôli konfliktu s cirkvou a popularizácii vedy verzus náboženstva. Skutočný prínos : Bol výnimočný experimentátor, pozorovateľ a teoretik, no nie zakladateľ vedeckej metódy ani prv...

Citát dňa - Španielski a rímski inkvizítori vedno kritizujú zločiny svetských tribunálov v procesoch s čarodejnicami

"Inkvizítori sa nesmú zaoberať vraždami a inými vo svojej podstate nie heretickými zločinmi, ku ktorým sa čarodejnice priznávajú, ale sú povinní preukázať nekonečné milosrdenstvo tým čarodejniciam, ktoré sa kajajú a neupadli znovu do herézy" Španielsky inkvizítor Diego de Simancas takto vysvetľuje v príručke, ktorú spísal v Ríme v roku 1575. "Princíp, vytýčený autormi Malleus Maleficarum  a [Silvestrom] Prieriasom a na základe ktorého niekedy postupujú isté jednotlivé inkvizičné súdy v Piedmonte, podľa ktorého čarodejnice usvedčené z zabitia detí majú byť odvedené z Inkvizície svetskému ramenu na upálenie dokonca aj vtedy, ak je to ich prvý prečin, nebýva nikdy prijímaný Rímskou Inkvizíciou. Namiesto toho rímsky tribunál zaobchádza s čarodejnicami rovnako ako s inými heretikmi." Pietro Dusina, asesor inkvizičného tribunálu v Ríme, ktorý v roku 1580 kritizoval procesné postupy a poverčivý a krutý spis Malleus Maleficarum.

Inštrukcia pre vedenie súdneho procesu v prípade čarodejníc, kúzelníčok a škodlivých mágov

V Ríme okolo r. 1620 bola zverejnená príručka, ktorú v rokoch 1593 až 1603 zostavil Giulio Monterenzi, právnik, guvernér Ríma, druhý muž pápežského štátu a neskorší biskup vo Faenze, pod dlhým názvom Instructio pro formandis processibus in causis Strigum, Sortilegiorum, et maleficorum  ( Inštrukcia pre vedenie súdneho procesu v prípade čarodejníc, kúzelníčok a škodlivých mágov ) . Keby sa boli touto inštrukciou riadili svetskí sudcovia v Nemecku, boli by tisícky žien ušetrené od hrôz mučenia a smrti v plameňoch. Pozoruhodný je už úvod, v ktorom sa medzi iným píše: "Skúsenosť, učiteľka všetkých vecí, zreteľne ukazuje, že pri vedení procesov proti čarodejniciam, ohavám a kúzelníčkam sa rôzni biskupovia v diecézach, vikári a inkvizítori dopúšťali dennodenne veľmi ošklivých chýb k najväčšej škode spravodlivosti, ale i obžalovaných žien, takže v kongregácii svätej, rímskej a univerzálnej inkvizície proti kacírskej neprávosti bolo pozorované už dávno, že takme...