katkryptolog

Na záver už zostáva určiť, či Pinkerova hypotéza odolala alebo sa ju kumulatívnym nakopením chýb a omylov z hľadiska historických faktov podarilo potopiť. To je podľa môjho úsudku veľmi zaujímavá a dobrá otázka. Predpokladám, že dobrým protikladom voči Pinkerovej hypotéze by mohla byť kniha Nialla Fergussona 'War of the World - Vojna o svet' . V jej úvode píše: 'Sto rokov, ktoré nasledovali po roku 1900 boli bez pochyby najkrvavejším storočím v moderných dejinách, ďaleko viac násilným z hľadiska relatívneho ako aj absolútneho než akákoľvek predchádzajúce obdobie. Význačne vyššie percentá svetovej populácie bolo zabitých v dvoch svetových vojnách, ktoré storočiu dominovali než bolo zabitých v ktoromkoľvek predchádzajúcom konflikte porovnateľného geopolitického rozsahu' Ak je to pravda (o čom sa osobne domnievam, že je), potom to je značným úderom proti Pinkerovej hypotéze, že svet sa stal postupne menej násilným. Avšak keď si práve zoberiete obdobie po roku 1945 mohlo...

Počty vrážd v stredoveku podľa Stevena Pinkera Vo veľmi problematickej pasáži knihy Stevena Pinkera ‘ The Better Angels of our Nature ’ profesor vyzdvihuje skutočnosť, že počty vrážd od 13. storočia mali po celej Európe prudko klesať. Toto tvrdí opierajúc sa o prácu sociológov a historikov ako sú Ted Robert Gurr a Carl I. Hammer , ktorá ukazuje, že počty vrážd behom storočí značne poklesli – Anglicko v 14. storočí bolo približne 95% násilnejšie ako súčasná doba. Aké závery z tohto prijíma Pinker? Zdá sa, že pretláča niečo z teórie Norberta Eliasa, ktorá tvrdí, že nastal civilizačný proces. Stredovekí ľudia boli hrubí, zvierací a nedokonalí v zošľachťujúcich zvykoch. Podľa Pinkera: ‘Počas niekoľkých storočí, začínajúc v 11. alebo 12. a dospievajúc v 17. a 18. Európania čoraz viac obmedzovali svoje impulzy, anticipovali dlhodobejšie dôsledky svojich činov a brali do úvahy myšlienky a pocity iných ľudí. Kultúra cti - ochota vykonať odplatu—ustúpila kultúre dôstojnosti—ochote ovlád...

Ako krutí boli Mongoli? Kopy odseknutých hláv mužov, žien a detí boli postavené do tvaru pyramíd; a v uliciach boli zabité dokonca aj mačky a psy. Sajfi Heravi o vyplienení Naišapúru Do akej miery boli krvilační obávaní Mongoli? Buďte úprimní, pravdepodobne by boli poslední ľudia vo svetových dejinách, ktorých by ste si pozvali domov na ochutnávku vína a posadili na kanape. Jedna zo známych anekdot týkajúcich sa ich vlády napríklad tvrdí, že neposlušné ruské kniežatá boli zhromaždené a prinútené si ľahnúť na zem. Následne bola na nich hodená ťažká drevená brána a na ňu položené stôl a stoličky. Po tom nasledovala na nej víťazná oslava (ktorá bezpochyby v sebe zahŕňala nejaké to povyrazenie si a nadšené tancovanie) a nešťastné ruské kniežatá sa pod váhou plošiny zadusili. Ironicky týmto Mongoli preukázali istý stupeň rešpektu neprelievaním šľachtickej krvi; podobný princíp bol použitý pri poslednom abbásovskom kalifovi v Bagdade, ktorý bol popravený tak, že ho zavinuli do kober...

Syllabus, spor a kontext Autor: Robert P. Lockwood Keď John F. Kennedy v roku 1960 kandidoval za prezidenta bol kritizovaný za to, či by mal jeho katolicizmus byť prekážkou zastávať najvyšší úrad v krajine (USA). Kennedy napokon zvládol túto námietku v septembri roku 1960 prejavom k Greater Houston Ministerial Association. Jeho reč mala rozptýliť obavy, že jeho prezidentovanie by mohlo znamenať katolícke ovládnutie Ameriky s pápežom diktujúcim verejnú politiku. Väčšina z reči nebránila úlohu náboženstva vo verejnom priestore, ale skôr popierala to, že by jeho viera mohla vôbec hrať nejakú úlohu. " Verím v prezidenta, ktorého náhľady na náboženstvo sú jeho súkromná záležitosť ", uistil zhromaždených protestantských pastorov. Kennedyho reč sa odvtedy mala stať zdrojom istého druhu " testovacieho činu " pre katolíckych politikov—obzvlášť s rešpektom k problému legalizovaného potratu. Vo všetkej úcte ku Kennedymu reč odhaľuje svet antikatolíckych mestských legie...

Domnievam sa, že konečne má čs. historiografia tú česť, aby sa pochválila prekladom svetovo uznávaného diela mimoriadne plodnej katolíckej apologetiky z pera otca Elphiége Vacandarda o inkvizícii, jej začiatkoch za kresťanských rímskych cisárov až po jej pôsobenie v stredoveku a koniec v novoveku. Preklad do slovenčiny som zabezpečil z jej anglického vydania, dostupného na stránke projektu Gutenberg, kde sa nachádza bez rozsiahlejších poznámok pod čiarou: http://www.gutenberg.org/cache/epub/26329/pg26329.html A tu je jej spomínaný slovenský preklad: http://uloz.to/xtfnXSJ/inkvizicia-vacandard-pdf Dúfam, že sa Vám všetkým, či už horlivým tradicionalistom alebo “Novus Ordo heretikom” bude páčiť, keďže pochádza ešte z obdobia pred Koncilom, kedy dostala aj Imprimatur a Nihil Obstat od THOMASA J. SHAHANA, S.T.D. a JOHNA M. FARLEYHO, D.D, Arcibiskupa v New Yorku, prípadné pravopisné, syntaxe a sémantické chyby sú moje vlastné.

X. KAPITOLA KRITIKA TEÓRIE A PRAXE INKVIZÍCIE TAK takýto bol vývoj počas viac než tisíc rokov (200-1300) teórie katolíckych spisovateľov o donucovacej sile Cirkvi pri liečbe herézy.Začínala s princípom absolútnej tolerancie; skončila upálením na hranici. Počas éry prenasledovaní Cirkev, ktorá sama trpela pohanskou intoleranciou, heretikov iba exkomunikovávala a pokúšala sa ich priviesť späť k ortodoxnej viere pomocou vľúdnosti a silou argumentov. Ale keď sa cisári stali kresťanmi oni majúc na pamäti keď boli " Pontifices maximi ," hneď a zaraz sa snažili regulovať uctievanie a náuku prinajmenšom zvonka. Nanešťastie isté sekty nenávidené ako napríklad manichejci alebo svojou povahou revolučné ako napr. donatisti si vyžiadali uzákonenie krutých zákonov na ich potlačenie. Sv. Optatus tieto opatrenia schválil a pápež sv. Lev nemal kuráž ich neuznať. Avšak väčšina z raných Cirkevných Otcov, sv. Ján Chryzostom, sv. Martin, sv. Ambróz, sv. Augustín a mnohí ď...