katkryptolog

Na začiatku bol hrozivý príbeh krvavého zverstva, spáchaného v susedstve benediktínskeho opátstva Sv. Štefana blízko Freisingu v Bavorsku. V tom čase bola biskupská stolica Freisingu uprázdnená kvôli voličskému sporu a tým pádom tu nebolo účinnej cirkevnej autority. K tomuto hroznému krviprelievaniu došlo nasledovne: "Obyvatelia Vottingu (dediny na úpätí hory Sv. Štefana) boli hnaní závisťou a rozpálení diabolskou zúrivosťou voči trom úbohým ženám, ktorých podozrievali, že boli travičkami, zodpovednými za zničenie úrody a zabitie ľudí. Preto sa ich hneď a zaraz zmocnili násilím, ešte keď boli v posteli a podrobili ich testu vodou, pomocou ktorého ale nedokázali ich vinu. Tak ich kruto zbičovali a pokúšali sa z nich násilím vymámiť priznanie k istým zločinom, ktoré im neprávom predhadzovali, ale nepodarilo sa im to. Takže potom odišli k ľuďom vo Freisingu a spôsobili, že Rudolf a Konrád (pravdepodobne miestni šľachtici) zvolali zhromaždenie ľudu. A tento dav zaútočil na ženy, uvä...

Kritici Cirkvi veľmi radi tvrdia, že až v roku 1890 pápež Lev XIII. konečne zavrhol otrokársky systém. Dá sa však poľahky a rukolapne ukázať, že zásadné pápežské odsúdenie afrického a indiánskeho otroctva prišlo o tri až štyri storočia skôr. Šesťdesiat rokov predtým, než Kolumbus priplával do Nového sveta pápež Eugen IV. odsúdil zotročovanie ľudí na novo kolonizovaných Kanárskych ostrovoch. Jeho bula  Sicut Dudum  (1435) napomína európskych otrokárov a nariaďuje, aby “ všetci a každý z veriacich oboch pohlaví, v lehote do 15 dní od uverejnenia týchto listov tam kde žijú …  prinavrátili ku bývalej slobode všetky a každú osobu akéhokoľvek pohlavia, ktoré bývali obyvateľmi spomínaných Kanárskych ostrovov … a ktorí boli podrobení otroctvu. Títo ľudia sú úplne a naveky slobodní a mali by byť prepustení bez vymáhania alebo prijímania akýchkoľvek peňazí. ” O storočie neskôr pápež Pavol III. aplikoval rovnaký princíp na novoobjavených indiánov zo Západu a Východu v...

Vo vývoji perzekúcie čarodejníctva hralo centrálnu úlohu rímske pápežstvo a jeho rozhodnutia o oficiálnej doktríne. Denominačný prístup k cirkevnej histórii v devätnástom storočí predstavil postoje pápežov v jednostrannom svetle, buď polemicky alebo apologeticky. Z toho pramenili prehnané interpretácie, usmerňované nasledujúcim výskumom a štúdiom originálnych textov počas nedávnych desaťročí. Ako celok sa naše vyhodnotenie úlohy pápežstva vo vytváraní a udržiavaní doktríny čarodejníctva stalo oveľa odstupňované, ale dodnes v tejto otázke nebol dosiahnutý žiadny všeobecne akceptovaný vedecký konsenzus. Pápežstvo, ktoré sa postupne vyvinulo vďaka rastúcej dôležitosti biskupa Ríma po piatom storočí, dosiahlo svoj celkový význam v desiatom a jedenástom storočí a stalo sa konečnou autoritou latinskej Cirkvi vo všetkých oblastiach doktríny, vrátane problémov démonológie a čarodejníctva. V stredoveku právne rozhodnutia Svätej Stolice teoreticky vyžadovali absolútnu poslušnosť, ale pápežská ...