katkryptolog

Všetky krajiny potrebujú moderné a efektívne komunikačné systémy k spojeniu svojich ekonomických a vládnych ministerstiev. Sovietsky zväz, až do svojho rozpadu, bol najväčšou krajinou na svete a preto potreboval efektívne a bezpečné prostriedky komunikácie medzi svojimi vzdialenými geografickými oblasťami. Počas 30-tych rokov 20. storočia sovieti začali využívaťpre vnútorné komunikačné spojenie multikanálový rádioďalekopis. Uvažujúc chudobný stav miestneho systému rádiových komunikácií to bolo viacej ekonomickou voľbou a pomocou vysielania dlhých rádioďalekopisných správ sa tieto dali rýchlo posielať z jednej oblasti ZSSR do inej. Viac na:  American exploitation of Soviet multichannel radio-teletype networks 1946-1956

V predcházajúcom článku o šifrovacom stroji M-209   bola zmienka o kóde USA s ozn. TELWA.  Reinold Weber, člen NAAS 5 vo Francúzsku popísal lúštenie tohto kódu vo svojom interview  s Klausom Schmehom . Kód TELWA bol telegrafným kódom ministerstva obrany USA , vydaným v roku   1942 (SIGARM). Predchádzajúca verzia bola WDTC, vyd. v r. 1938 (SIGRIM). [Zdroje: EASI zv.4, s. 158 a EASI zv.1, s.5] Niektoré detaily o týchto kódoch sa nachádzajú v rôznych správach TICOM: Zo správy  CSDIC/CMF/Y 40 - 'Prvé detailné vyšetrovanie o správe o Barthelovi Thomasovi’, s. 4-5 II. AC1 Toto bol administratívny kód armády USA, bez žiadnej strategickej hodnoty. Spojenie v tomto kóde bolo vysielané pevnými stanicami WT  USA  a zahraničnými základňami. Kód bol 5-písmenný, s približne 60000 skupinami, každá stránka obsahovala 90 skupín. Boli tu kódové skupiny pre kompletné frázy, ale tieto neboli používané veľmi často, PW sa domieval že operátori zistili ...

Na začiatku II. svetovej vojny ozbrojené sily USA používali rozličné spôsoby na šifrovanie svojich dôverných správ. Na najnižšej úrovni to boli ručné šifry. Nad nimi boli prúžkové šifry  M-94   a  M-138   and na najvyššej úrovni spojenia sa používali malé množstvá zdokonalených šifrovacích strojov SIGABA . Američania používali vo veľkom rozsahu prúžkové šifry aj napriek tomu, že tieto neboli len zraniteľné, ale taktiež sa ťažko používali. Zrejme boli potrebné oveľa modernejšie a efektívnejšie šifrovacie prostriedky. V tej dobe sa švajčiarsky vynálezca Boris Hagelin  pokúšal predať svoje šifrovacie stroje zahraničným vládam. Medzi tým už predal verzie svojich šifrovacích strojov C-36, C-38 and B-211 európskym krajinám. V roku 1940 priviezol do USA kópiu svojho zariadenia C-38. Toto bolo testované americkými kryptológmi a bolo nakoniec adoptované ozbrojenými silami USA na spojovacie linky nízkej a strednej úrovne. Celkovo bolo pre ozbrojené sily USA vyr...