piatok, 26. apríla 2013

Inštrukcia pre vedenie súdneho procesu v prípade čarodejníc, kúzelníčok a škodlivých mágov

V Ríme okolo r. 1620 bola zverejnená príručka, ktorú v rokoch 1593 až 1603 zostavil Giulio Monterenzi, právnik, guvernér Ríma, druhý muž pápežského štátu a neskorší biskup vo Faenze, pod dlhým názvom Instructio pro formandis processibus in causis Strigum, Sortilegiorum, et maleficorum (Inštrukcia pre vedenie súdneho procesu v prípade čarodejníc, kúzelníčok a škodlivých mágov). Keby sa boli touto inštrukciou riadili svetskí sudcovia v Nemecku, boli by tisícky žien ušetrené od hrôz mučenia a smrti v plameňoch.
Pozoruhodný je už úvod, v ktorom sa medzi iným píše:
"Skúsenosť, učiteľka všetkých vecí, zreteľne ukazuje, že pri vedení procesov proti čarodejniciam, ohavám a kúzelníčkam sa rôzni biskupovia v diecézach, vikári a inkvizítori dopúšťali dennodenne veľmi ošklivých chýb k najväčšej škode spravodlivosti, ale i obžalovaných žien, takže v kongregácii svätej, rímskej a univerzálnej inkvizície proti kacírskej neprávosti bolo pozorované už dávno, že takmer žiadny proces neprebehol správne a podľa práva, ale že bolo väčšinou nutné početných sudcov kárať za nenáležitú ukrutnosť, pátranie a zatýkanie, rovnako i za rôzne špatné a neznesiteľné metódy pri vedení procesu, pri vyslýchaní obžalovaných a pri excesívnom mučení, takže občas bývali vynášané nespravodlivé a neprimerané ortiele, dokonca až po trest smrti a odovzdanie svetskému ramenu spravodlivosti a výsledkom celej veci bolo, že mnohí sudcovia boli tak ľahkomyselní a ľahkoverní, že už kvôli jedinej navýsosť slabej indícii sa domnievali, že dotyčná žena je čarodejnica."
Ako väčšina ľudí svojej doby veril i Monterenzi v existenciu čarodejníc - iba dodával: "Kúzelníctvo sa môže prihodiť aj bez formálného odpadnutia od Boha." Preto je potrebné predovšetkým pri mučení dbať s najväčšou opatrnosťou a každý inkvizítor si musí medzi inými vziať k srdcu nasledujúce predpisy:

  • každý obžalovaný má právo prečítať si obžalovací spis a vziať si advokáta, ktorý musí byť v danom prípade platený súdom.
  • U vyháňania diabla je potrebné dbať obzvlášť starostlivo na to, aby údajný diabol neobťažoval ostatné osoby.
  • Obvinenia tretích osôb z účasti na čarodejníckom sabate nie sú relevantné.
  • Nájdenie ihiel pri domovej prehliadke vôbec nič závažné nevypovedá, pretože v každej domácnosti sa nájdu ihly.
  • Cely, v ktorých sú podozrivé držané, musia byť presvetlené a čisté, slamník a povlečenie sa musí často meniť.
  • U výsluchu sa nesmú obžalovaným klásť žiadne sugestívne otázky; ponižujúca prehliadka dokonale vyholeného tela nie je prípustná.
  • Mučenie sa smie používať len primerane.
  • Pri podozrivých prípadoch úmrtia musí byť privolaný skúsený lekár, aby preskúmal, či sa nevyskytujú odôvodnene podozrivé momenty.
O takýchto podmienkach väzenia a pred súdom si väzni v Nemecku mohli nechať len zdať. Tieto inštrukcie boli samozrejme zasielané z Ríma len na požiadanie biskupom a inkvizítorom, poprvýkrát až v roku 1625, ale v Nemecku nebol dopyt nijako zvláštne vysoký. Ťaživé skúsenosti s čarodejníckymi procesmi, ktoré viedli sekulárni juristi pohli Sväté Ofícium v období okolo polovice sedemnásteho storočia k zostreniu už aj tak odsudzujúceho znenia preambuly Inštrukcie. Predtým sa v preambule písalo, že "rôzni biskupovia v diecézach, vikári a inkvizítori dopúšťali dennodenne veľmi ošklivých chýb...". Teraz toto konštatovanie bolo rozšírené o "ale najmä svetskí sudcovia, ktorí sa proti právu a spravodlivosti miešali do týchto vecí."

(Pokračovanie...)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára