piatok, 7. septembra 2012

Citát dňa - Tajné písmo podľa Vladimíra Smetáčka

Len čo si ľudia začali posielať dôležité správy, iní ľudia sa snažili zmocniť sa ich a využiť ich vo svoj prospech. Ak nepriateľ získal správu o vojenských prípravách, mohol sa prichystať na boj, ak obchodník zachytil tajné príkazy o nákupe alebo predaji iného obchodníka, mohol kúpiť alebo predať rovnako dobre ako on, alebo ešte lepšie.
Armáda, špionáž, obchod, diplomacia, to sú oblasti, ktoré sa nezaobídu bez utajovania správ. Mnoho kráľov, generálov a politikov prišlo o moc a slávu len preto, že zverili papieru, telefónu či telegrafu informácie, ktoré si prečítal či vypočul ktosi, s kým nerátali.
V prvej svetovej vojne spojenci porazili nemecké loďstvo v Severnom mori hlavne preto, že poznali tajný kód, ktorým nemeckí admiráli vydávali rozkazy jednotlivým lodiam, a vedeli teda vopred, aký manéver tá-ktorá loď urobí.
Utajiť správu možno iba tak, že ju zašifrujeme, napíšeme tajným jazykom. Šifrovaním sa zaoberá kryptografia. Toto slovo v gréčtine znamená tajné písmo.
Hoci sa šifrovanie robí obyčajne tak, že jedny skupiny slov či písmen nahradíme inými, nie je to jediný spôsob. Niekedy stačí pravidelne vynechávať alebo vkladať niektoré písmená či slová tak, ako to robia deti, keď za každú slabiku dajú skupinu hlások; napríklad dobrý deň je potom dopobrýpy depeň. Zrozumiteľnosť textu sa takto zníži, aj keď rozlúštenie býva jednoduché.
Zrkadlové písmo Leonarda da Vinci
Inokedy je zase možné zmeniť tvary písma. Leonardo da Vinci si celý život písal denníky, v ktorých zachytával svoje myšlienky tak, že pre druhých boli nezrozumiteľné. Vôbec nevymieňal jedno písmeno, za druhé, ale písal ich tak, akoby sa odrážali v zrkadle. Jeho zápisy vyzerajú takmer ako písané arabským písmom, a pritom je to latinka. Kto si chce denníky Leonarda da Vinci prečítať, musí si zošit položiť pred zrkadlo a nečítať v zošite, ale v zrkadle.
Dvojzložkový kód F. Bacona
V minulosti si učenci zavše vymysleli taký spôsob zápisu, že sa ho dodnes nepodarilo rozlúšiť. Tak niektoré spisy slávneho vedca, anglického mnícha z trinásteho storočia Rogera Bacona dosiaľ čakajú na svojho čitateľa. Ešte slávnejší súčasník Williama Shakespeara Francis Bacon - podľa mienky niektorých ľudí napísal dokonca rad hier, prisudzovaných Shakespearovi - vymyslel tajné písmo, ktoré napohľad vyzeralo celkom nevinne: písalo sa dvoma trocha odlisnými sadami písmen, z ktorých sa (podobne ako neskôr v Morseovej abecede z bodiek a čiarok) skladali všetky písmená. A sa napríklad písalo xXXXX, B sa písalo xxXXX, atď. Hocaký obyčajný list alebo kniha mohli nadobudnúť tajný význam tým, že sa do nich vpísal druhý, takto zašifrovaný text.
Francis Bacon teda prvý prišiel na to, že každú informáciu možno vyjadriť kombináciou dvoch prvkov, v našom prípade písmenami dvoch veľkostí a tvarov.
Niekedy však snaha po utajovaní môže byť aj príčinou toho, že sa vedec nepresadí.
V minulom storočí pokladali v Paríži za jedného z najväčších znalcov jazykov mimoriadne vzdelaného bratislavského rodáka, ktorý napísal množstvo vedeckých prác. Písal ich však tajným písmom, ktoré bolo zmesou arabských znakov, latinky a jeho vlastných šifier. Jeho spisy ležia dodnes nerozlúštené v archívoch alen archivári poznajú jeho meno.
Z knihy Smetáček V.:  Ľudia a informácie, Bratislava: Mladé letá, 1987, s.112-113

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára