Procesy s bosorkami patria k nešťastným kapitolám v ľudských dejinách. To, čo racionálne zmýšľajúci človek dneška pokladá už za nepochopiteľné či nezmyselné, dávalo pred niekoľkými storočiami vysvetlenie na mnoho otázok. Honby na čarodejnice poskytovali istú satisfakciu na nevysvetliteľné a neraz tragické udalosti či javy, ktoré boli pre vtedajšieho nevzdelaného, ale často len ustrašeného či sfanatizovaného človeka záhadou. Bosoráctvo sa v sociálnoantropologickom zmysle definuje ako ideológia vysvetľujúca pohromy, ktoré stíhajú ľudstvo“, alebo ako „inštitúcia regulujúca spoločenské konflikty“. Pri viere v bosoráctvo sa vychádza z premisy, že všetky pohromy spôsobujú nepriatelia z rámca danej spoločnosti, o ktorých sa predpokladá, že vládnu nadprirodzenými silami a dokážu nimi škodiť nielen človeku, ale aj jeho hospodárstvu.
Viera v diabla a v jeho pomocníkov – v bosorky a bosorákov – bola hlboko zakorenená v myslení ľudí prakticky v celej západnej a stredo-východnej Európe. Presvedčenie o škodlivosti týchto „tvorov“ malo stúpajúcu tendenciu. Zatiaľ, čo sa v období stredoveku spomínajú len sporadicky a posudzovanie ich činnosti patrilo do kompetencie cirkvi (často boli totiž považovaní za kacírov a odpadlíkov od viery), od konca stredoveku sa obavy z nich znásobili a ich stíhanie a trestanie sa v ranom novoveku stalo v niektorých mestách či krajinách až hystériou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára