Predpokladajme, že pripustíme najextravagantnejšie tvrdenia ktoré sa môžu vyniesť o prírodnom zákone tak že dovolíme aby sa podľa neho chovali aj myšlienkové procesy; účinok tejto výsady je iba v tom, že zdôrazní fakt, že myseľ má výhľad, ktorý presahuje prírodný zákon, podľa ktorého funguje. Ak napríklad pripustíme že každá myšlienka v mysli je v mozgu reprezentovaná charakteristickou konfiguráciou atómov potom za predpokladu, že prírodný zákon určuje spôsob akým konfigurácie atómov vzájomne za sebou nasledujú, budeme môcť súčasne určiť spôsob, akým v mysli za sebou postupne nasledujú myšlienky. Teraz si môžme predstaviť, že myšlienka "7 krát 9" v mysli chlapca nie je jednoducho nasledovaná myšlienkou "65". Čo je tu nesprávne? V intervenujúcich momentoch premýšľania sa všetko riadi podľa prírodných zákonov ktoré sú neporušiteľné. Napriek tomu trváme na tom, že niečo je tu nesprávne. Akokoľvek bližšie sa môžme snažiť asociovať myšlienku s fyzikálnym ústrojenstvom mozgu, spojenie sa preruší akonáhle uvážime základnú vlastnosť myšlienky - že môže byť správna alebo nesprávna. Stroj može prísť s hocičím, len nie s nesprávnou myšlienkou. Hovoríme, že mozog ktorý vytvára "7 krát 9 je 63" je lepší než mozog ktorý vytvára myšlienku "7 krát 9 je 65"; ale toto nie je akoby služobník prírodného zákona, ktorý je lepší. Náš súhlas s prvým mozgom nemá nič spoločné s prírodným zákonom; to je určené druhom myšlienky, ktorú vytvára a ktorá v sebe obsahuje odhaľovanie oblasti iného druhu zákona -- zákonov ktoré by mali byť dodržiavané ale možu byť porušené. Opustime teda ideu, že prírodný zákon môže pohltiť náboženstvo; veď ten si nedokáže ani sám poradiť s násobilkou.
Science and the Unseen World (1929)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára