Konrád z Marburgu (okolo r. 1180–1233)

Správy Konráda z Marburgu, nemilosrdného inkvizítora pôsobiaceho v trinástom storočí v Porýní,  popisujúce rozšírenú luciferiánsku (tj. uctievanie diabla) herézu boli akceptované pápežom Gregorom IX. (vládol v r. 1227–1241), stali sa základom pre pápežovho dekrétálneho listu Vox in Rama (Hlas v Ráme), ktorý popisoval heretický kult uctievajúci Diabla. Tento dokument bol dôležitým zdrojom pre neskoršie cirkevné autority hľadajúce spojenie herézy s diabolizmom a klaňaním sa diablovi a môže sa považovať za predchodcu neskorších popisov čarodejníckych sabatov.
V mnohých ohľadoch bol Konrád nejasnou postavou. S určitosťou bol kňazom a mohol mať niečo spoločné s niektorým z náboženských rádov, možno s dominikánmi resp. františkánmi, hoci najsilnejšie dôkazy svedčia o miernom prepojení s premonštrátmi. S najväčšou pravdepodobnosťou bol členom svetského kléru. Získal istú úroveň univerzitného vzdelania. Zatiaľ čo niektorí historici predpokladajú, že bol pápežským inkvizítorom, skutočne prvým pápežom ustanoveným inkvizítorom v nemeckých krajoch, dôkazná situácia je však otvorená k ďalším upresneniam. Mnohí historici tvrdia, že bol inkvizítorom povereným biskupom, ktorý po r. 1231, získal pápežské schválenie a osvedčenie pre svoju činnosť voči heretikom, ale žiadne formálne uvedenie do úradu ako pápežsky designovaný inkvizítor.

Konrádove vystupovanie proti heréze sa môže vysledovať až do r. 1224. Určite ako sa zdá od roku 1227 začal viesť svoje vlastné vyšetrovania vo veci herézy; tento rok list od Gregora IX. povzbudzoval Konráda v takýchto konaniach. V roku 1231 sa Gregor stal pevne rozhodnutým podnietiť oveľa systematickejšie inkvizičné konania voči heréze v Taliansku, Francúzsku a nemeckých krajoch. Vydal teda pre Konráda list dávajúci mu oficiálnu pápežskú podporu k tomu, aby ako inkvizítor postupoval v nemeckých krajoch, väčšinou v Porýní a v častiach Durínska. Konrádove metódy ako inkvizítora boli výnimočne extrémne. Bol ochotný prijať akékoľvek svedectvo, akokoľvek fantastické a ako sa zdá bol ochotný odsúdiť na smrť takmer všetkých podozrivých, ktorí si nepripustili aspoň nejakú časť viny. Ak keď nikdy nebol aktívny voči čarodejniciam alebo kúzelníkom, Konrád sa namiesto toho zameral na katarskú a väčšinou valdénsku herézu, ktoré v tom období v nemeckých krajinách skutočne existovali. Od podozrivých si vynútil extravagantné výpovede o klaňaní sa diablovi a stával sa čoraz viac a viac presvedčeným o reálnosti početných numerous luciferiánskych heretikoch v Porýní. Mnohé autority si povšimli skutočný Konrádov fanatizmus a jeho činnosť sa stretávala s čoraz väčším odporom. Arcibiskup Mainzu odmietol akceptovať napríklad Konrádove príbehy o luciferiánskych orgiách a urýchlene od neho žiadal aby umiernil svoju aktivitu, ale bez úspešne.

Gregor IX. samozrejme bol presvedčený správami od Konráda týkajúcich sa heretickej aktivity. Jeho dekretál Vox in Rama z roku 1233 adresovaný arcibiskupovi z Mainzu a biskupovi z Hildesheimu, obsahoval detailný popis tajného zhromaždenia heretickej sekty za účelom uctievania sa démonom, ktorí sa zjavovali v rôznych podobách, najprv ako obrovská ropucha, následne ako chudý, bledý muž s ľadovým dotykom a nakoniec ako veľká čierna mačka. Od novicov v sekte sa požadovalo bozkávanie týchto všetkých  buď na pery alebo na zadok aby tak odhodili ich vieru a sľubovali vernosť sekte a jej démonickému majstrovi. Pápež taktiež popísal nevýslovné sexuálne orgie odporné sexuálne orgie, do ktorých sa títo heretici údajne zapájali. Určite to nebolo po prvýkrát, čo sa urobilo prepojenie medzi takýmto diabolizmom a herézou. Napríklad jeden prameň popisoval skupinu heretikov upálených v Orléans v r. 1022 pretože sa podieľali na podobných orgiastických a diabolských rituáloch a boli tu taktiež iné príbehy o luciferiánskej heréze v nemeckých a talianskych krajoch 13. storočia. Napriek tomu však Vox in Rama znamenala významný krok v postupnej démonizácií herézy vo vrcholnom a neskorom stredoveku, ktorá vyvrcholila v koncepte diabolského čarodejníctva.

Medzitým Konrád pokračoval v postupe bez akýchkoľvek zjavných prekážok a čelil pri tom veľkej  opozícii. Napokon však išiel až tak ďaleko že obvinil vysokého šľachtica, grófa Henricha zo Saynu z herézy. Na synode, ktorá sa konala v Mainzi v auguste r. 1233 sa tento prípad prejednával a obvinenia boli stiahnuté. O niekoľko dní neskôr, ako sa vracal do Marburgu, bol Konrád zavraždený, pravdepodobne podporovateľmi grófa Saynu alebo tými, ktorí boli proti jeho inkvizítorskej činnosti.

Michael Bailey

Použitá a odporúčaná literatúra:

Cohn, Norman. 1975. Europe’s Inner Demons: An Enquiry Inspired by the Great Witch Hunt. London: Chatto.

Kieckhefer, Richard. 1979. Repression of Heresy in Medieval Germany. Philadelphia: University of Pennsylvania Press.

Kors, Alan, and Edward Peters, eds. 2001. Witchcraft in Europe, 400–1700: A Documentary History. 2nd ed. Philadelphia: University of Pennsylvania Press.

Lambert, Malcolm. 2002. Medieval Heresy: Popular Movements from the Gregorian Reform to the Reformation. 3rd ed. Oxford: Blackwell.

Russell, Jeffrey Burton. 1972. Witchcraft in the Middle Ages. Ithaca, NY: Cornell University Press.