Aký je (nielen) môj postoj k evolúcii

Evolúcia a kresťanstvo. To sú hlavné zdroje kontroverzií, ktoré poznačili napäté vzťahy medzi kresťanmi a príslušníkmi tzv. vedeckého svetonázoru, medzi ktorými zväčša nájdeme ateistov a agnostikov, ktorí sami seba označujú za sekulárnych humanistov. Preto som sa odhodlal preložiť do slovenčiny jeden zaujímavý text o evolúcii a jej dôsledkoch na kresťanskú vieru na blogu historika vedy Jamesa Hannama. Celý obsah článku ponechávam v plnom znení, doplnil som v ňom niektoré odkazy na stránky z wikipédie.


 Príležitostne dostávam emaily o evolúcii alebo inteligentnom dizajne, tak som sa rozhodol, že napíšem blog o tom, aká by mala byť kresťanská odpoveď na tieto problémy.
Aj v súčasnosti, po 150 rokoch od prvého vydania On the origin of Species (O pôvode druhov), mnoho ľudí sa zaujíma o praktické dôsledky evolúcie. Sám dúfam, že tento post pomôže ukázať, že evolúcia nie je ani zďaleka taka ohrozujúca ako mnohí kresťania predpokladajú. Práve naopak, myslím si, že nám odhaľuje niečo o tom, ako Boh postupoval pri Jeho diele stvorenia.
Existujú niektorí ateisti, ktorí veria, že je tu konflikt medzi vedou a náboženstvom. Richard Dawkins je tým najznámejším. Nanešťastie, existujú tu tiež kresťania, ktorí si myslia, že evolúcia a kresťanstvo sú nekompatibilné. Títo kresťania, ktorí sa zvyčajne nazývajú "kreacionisti", tvrdia, že darwinizmus je v rozpore s knihou Genesis v Biblii. A horšie je, že súhlasia s Richardom Dawkinsom v tom, že z evolúcie v skutočnosti vyplýva ateizmus pretože ukazuje ako život na zemi mohol vzniknúť bez toho, aby bol nadizajnovaný Bohom. Niektorí kresťania sa stávajú čím viac nepriateľskejší voči vede, pretože veria, že je v rozpore s náboženskou vierou. Tak kresťania so skúsenosťou vo vede potrebujú vysvetliť prečo darwinizmus nie je argumentom pre ateizmus. Namiesto toho, potrebujeme ukázať, že evolúcia je spôsob, aký si vyvolil Boh priniesť na zem nekonečnú rozmanitosť života. A my potrebujeme pochopiť, že si túto metódu zvolil z veľmi dobrých dôvodov. Jedným z ťažkých problémov s ktorými sa kresťania musia potýkať je otázka, prečo nám Boh dáva tak veľa slobody. Ponecháva nám konať si sebe navzájom najstrašnejšie veci pretože On vie, že ak môžeme konať zlo budeme schopní oceniť a pochopiť dobro. Mnoho ľudí by chcelo radšej žiť vo vesmíre, v ktorom Boh má tuhšiu vládu nad nami a kde my jednoducho nebudeme schopní zneužívať svoju slobodu. Ak by toto bol tento prípad, nikdy by sme nedospeli, pretože by sme nikdy nečelili dôsledkom našich vlastných rozhodnutí. Evolúcia je rozšírením tejto slobody na prírodu ako celok. Boh nekonal tak, žeby stvoril jednotlivo každý druh.
Namiesto toho, poskytol mechanizmus podľa ktorého sa môžu organizmy vyvíjať vo veľkom počte odlišných smerov. Teda krása sveta prírody nie je produktom Božieho diktátu ale výsledkom procesu, ktorý Boh inicioval, keď On ustanovil zákony vedy. Vesmír ako celok je nepredurčený a slobodný. Toto by mala byť tá cesta, nech našu slobodnú vôľu chápeme akokoľvek. Znovu, ľudia pozerajú na dôsledky tejto slobody a chcú, aby tieto veci boli viacej reštriktívne obmedzené. Ale Boh sa rozhodol, že pravá sloboda je niečo, čo by mal rozšíriť na všetko Jeho stvorenie, nielen na nás.
Často je počuť, že sa hovorí že evolúcia je náhodná. To je nepravdivé tvrdenie a žiadny biológ toto netvrdí. Proces prirodzeného výberu je hocičo iné len nie náhodný, ale stále je vo svojom výsledku nepredurčený. To je dôvod, prečo evolúcia môže byť tak mimoriadne plodná ako kreatívny proces a prečo, ako verím, že ju Boh využil na vytvorenie všetkej tej druhovej rozmanitosti, ktorá nás obklopuje. Evolúcia zásobuje podporuje vedu teóriou, ktorá vysvetľuje, pri nejakej danej forme primordiálneho života, ako sa prišlo k celkovej širokej diverzite života, ktorého sme svedkami a ktorý nás v súčasnosti obklopuje. A hoci ešte zostáva nezodpovedaných mnoho otázok, bolo zozbieraných toľko experimentálnych dôkazov a v takej miere, že len veľmi málo vedcov spochybňuje tento záver.
Jedinou alternatívou je kontroverzná teória "Inteligentného dizajnu", ktorú ako prvý navrhol biochemik Michael Behe v jeho knihe Darwinova čierna skrinka. V nej napísal, že vnútorná štruktúra živej bunky je tak komplikovaná, že nie je možné, aby sa sama osebe vyvinula. V skutočnosti išiel ešte ďalej a tvrdí, že mnoho bunkových štruktúr je "neredukovateľne zložitých". Toto znamená že tu neexistuje žiadny spôsob, ako by sa mohli vyvinúť v malých krokoch potrebných v Darwinovej teórii. Teória ID tvrdí, že neredukovateľná zložitosť buniek pevne ukazuje na to, že boli nadizajnované. A keďže Behe je kresťan, je jasné, že ten dizajnér, ktorého má na mysli je Boh. Kniha Michaela Behe spôsobila veľký rozruch medzi biológmi, väčšinou kvôli tomu, že mal absolútnu pravdu v poukázaní na hranice súčasného poznania. Doposiaľ neexistuje evolučná cesta o ktorej by sme vedeli a ktorá by viedla ku komplexnému stroju živej bunky. Samozrejme toto v žiadnom prípade neznamená, že žiadny takýto mechanizmus neexistuje. Predtým než sa na Zemi objavili nejaké mnohobunkové organizmy prešli štyri milióny rokov evolúcie. Keď sa baktéria môže rozmnožiť reprodukciou za menej než 10 minút a s daným počtom jednobunkových stvorení, ktoré Zem mohla podporiť, som presvedčený, že evolúcia týchto štruktúr prebehla prírodnými prostriedkami. Odhliadnuc od toho, ako veda napreduje, začíname vysvetľovať ako by sa mohli vyvinúť niektoré súčasti z bunkového ústrojenstva a môžeme si byť istí, že zvyšok bude rovnako viesť k darwinovskému vysvetleniu.
Ešte väčšia záhada je pôvod života samotného. Nielenže preňho neexistuje žiadne vedecké vysvetlenie, dokonca ťažšie hľadáme myšlienky o tom, ako by takáto teória mala vypadať. Niektorí kresťania by si chceli zakladať na tomto vedeckom vákuu, a tvrdiť že pri absencii vedeckého vysvetlenia, tento život musel stvoriť Boh. 

Tak ako to Boh urobil?

Nesúhlasím s tým, že pôvod života alebo zložitá vnútorná štruktúra buniek sú dôkazy pre priamu Božskú intervenciu. V konečnom dôsledku takýto argument by mal tvrdiť, že Boh musel prikročiť k vhodnému spojeniu správnych molekúl aby vytvoril bunky alebo život sám. Toto je taktická ako aj teologická chyba. Takticky takéto argumenty "Boha medzier" sú zlá myšlienka. Oni poskytujú ateistom šancu pochodovať na znamenie víťazstva všemocnej vedy, ak neskôr príde k naturalistickému vysvetleniu. Teologicky, ako o chvíľu vysvetlím, tieto umenšujú kreatívnu silu Boha. Mnoho vedcov si myslí, že pravdepodobnosť života, ktorý vznikol prirodzeným spôsobom je veľmi malá. Ale ja osobne očakávam, že za správnych podmienok naturalistické objavenie sa života sa stáva istotou. Prečo? Pretože vieme, že Boh stvoril tento vesmír presne tak, aby mal v ňom uvedomelý život. Takže ak život bude nemožný a Boh bude potrebný na to, aby intervenoval pri jeho vzniku, toto by mohlo znamenať, že Jeho pôvodné stvorenie zlyhalo. Ak dokázal naladiť vesmír tak, aby dosiahol svoje ciele, On nie je takým dizajnérom, ako sme sa o Ňom doposiaľ domnievali.
To isté sa dá aplikovať na zložitosť buniek. Môžeme si byť istí, že by sa mohli vyvinúť pretože Boh ustanovil zákony prírody tak, aby toto umožnil. Že naše slabé mysle si nedokážu predstaviť ako by toto dokázal, nie je dôvod predpokladať, že to nemohol urobiť.
Filozoficky vzaté, myslím si že kresťania by si mali vedu vážiť pretože nám hovorí o takom množstve zázračných vecí  a s tým spojenej veľkosti Božej kreatívnej práce. Takže, keď vedci prídu na to, ako začal život (v čo plne dúfam, že dokážu), bude to mať ďaleko od víťazstva naturalizmu, bude to skôr znamenať konečný kliniec do rakvy nezmyselnej myšlienky ateistov, že tento vesmír je len vecou čistej náhody.

Copyright by James Hannam

Je historikom vedy špecializujúci sa na vzťah medzi vedou a kresťanstvom v obdobiach stredoveku a v ranomodernej dobe. Magisterský titul získal v r. 2003 na Birkbeck College, University of London a PhD z histórie a filozofie vedy získal na Pembroke College, University of Cambridge  v r. 2008. Jeho kniha God's Philosophers: How the Medieval World Laid the Foundations of Modern Science bola publikovaná v r. 2009 vo vydavateľstve Icon. Jeho apologetická webstránka sa nazýva Bede's Library.