piatok, 1. augusta 2014

K otroctvu a bulám pápežov

Pápež Mikuláš V. v bule Dum diversas z 18. 6. 1452, ba ani v bule Romanus pontifex z r. 1454 vôbec nelegitimizoval otroctvo indiánov, veď o tých sa v nej ani v tej nasledujúcej vôbec nehovorí, pretože západná cesta do "Indie" bola objavená Krištofom Kolumbom až v r.1492. Pápež v nej iba reflektoval na požiadavku portugalského kráľa Alfonza V. získať  na základe tzv. ius patronatus výsadné právo na kolonizáciu Afriky. Súvis s otroctvom ako trestom za otvorené nepriateľstvo voči kresťanským kráľom a jeho poddaným obyvateľom však má. Podľa právnych zásad európskych stredovekých štátov bolo legitímne uznávané získavať otrokov iba vedením bojových akcií podľa pravidiel tzv. spravodlivej vojny, ktoré sformuloval už sv. Augustín a rozpracoval sv. Tomáš Akvinský. Preto aj pápež Mikuláš V. sa v nej mimo iného zmieňuje aj o "šťastných dôsledkoch", ktoré bude mať "zotročenie" neveriacich pre rozšírovanie kresťanstva, a udelil portugalskému kráľovi výsadu zotročiť "všetkých Saracénov a pohanov a ďalších nepriateľov Krista, nášho Pána, nech sa náchádzajú kdekoľvek". Je jasné, že sa to nemôže vzťahovať na tých pohanov či iných neveriacich, ktorí sú voči kresťanom pohostinní a láskaví. Pretože násilné zotročovanie mierumilovných pohanov bez zjavnej príčiny, napr. domorodých obyvateľov na Kanárskych ostrovoch, bolo výslovne odsúdené pápežom Eugenom IV. v r. 1435 v bule Sicut dudum a v následných bulách pápežov Pia II. a Sixta IV. tj. máme tu prvé odsúdenie najvyššou pápežskou autoritou nespravodlivého zotročovania na základe v podstate rasistických dôvodov, ľudí tzv. "podradného plemena - otrokov od prírody".
Ďalšími nepodloženými obvineniami zo schvaľovania otroctva je zaťažený aj neslávne známy nemravný Rodrigo Borgia, zvolený dňa 11. augusta 1942 za pápeža ako Alexander VI. Osobne financoval objaviteľské expedície vyjadroval mimoriadnu starostlivosť o misie v Novom svete. K jeho oficiálnym vyhláseniam v pápežskom úrade patria tri buly, síce sa priamo netýkajú otroctva, ale ako také boli vydané na začiatku európskych objavov území v Novom svete, obsahovali základy učenia týkajúceho sa blaha pôvodných obyvateľov. Bulou Eximiae Devotionis udelil podľa ius patronatus, patronátneho práva rozličné konkrétne výsady a privilégia atď. pre kráľov a kráľovnú Španielska, ktoré už boli predtým udelené Portugalsku. V bule Inter Caetera vydanej 4. mája 1493 pre kráľa Ferdinanda Aragónskeho a kráľovnú Izabelu Kastílsku, ich chváli za neúnavnú prácu pre šírenie viery a popri tom tiež poznamenáva, že vyslali Krištofa Kolumba, "muža vysoko oceňovaného a odporúčaného ako vhodného pre úlohu" objaviť vzdialené a neznáme kraje. Kolumbus oznamoval, že ľudí, ktorí prebývajú v týchto krajoch poučil o existencii Boha a že je tu nádej, že by mohli prijať kresťanskú vieru. Keďže je tu prítomný úmysel kráľa a kráľovnej priniesť vieru  do týchto krajín, ostrovov a k ľuďom, pápež, ako námestník Kristov, im udeľuje panstvo nad všetkými krajinami nachádzajúcimi sa tristo míľ západne od Azorských ostrovov, dôverujúc, že budú plniť dané slovo a vyšlú dobrých a učených mužov, aby tam žijúcich ľudí viedli k viere. Známy obranca domorodých obyvateľov biskup Bartolomé de las Casas, pod dojmom evanjelizácie, ku ktorej napomáhala bula Inter Caetera, rozkázal aby bola distribuovaná v Mexiku a neskôr ju využil v svojich apologetických spisoch. Výstižne popisuje ako bola chápaná táto bula v 16. storočí, tj. v dobe španielskych a portugalských conquistadorov a ich brutálneho útlaku a zotročovania domorodých indiánov v Novom svete. Píše: "Indiáni sú slobodní...a to je záver, ktorý získame pri prečítaní buly udeľujúcej výsadu vládcom Kastílie a Leónu pápežom Alexandrom VI., týkajúcej sa tzv. Indií a pevniny, rovnako ako pri zvážení pasáže z testamentu našej Najjasnejšej kráľovnej blahej pamäti, v ktorom kladie na srdce katolíckemu kráľovi, jej manželovi, nariadiť to isté aj jeho následníkom a to spravodlivé zaobchádzanie s uvedenými Indiánmi, spolu s ich farmami, pretože oni sú slobodné osoby a len ako takí by mali byť privedení ku katolíckej viere."
Mohlo by sa zdať, že pápež v bule jednoducho odovzdal Nový svet Španielsku. Je známe, že v tom čase bola dostatočne rozšírená prax objaviteľov vyhlasovať novoobjavené krajiny za domínium ich vládcov, ale toto nie je to, čo pápež pre Španielsko vykonal. Bula Inter Caetera bola modifikovaná dohodou z Tordesillas (7. jún 1494) pretože si Portugalci sťažovali, že všetky novoobjavené oblasti boli udeľované iba Španielsku. Alexander teda udelil Portugalsku práva, ktoré im v konečnom dôsledku priznali Brazíliu a ostatné teritóriá. Samozrejme pápež vo svojom liste portugalskému kráľovi je oveľa konkrétnejší o čo mu v jeho listoch ide. On Nový svet len tak neudeľuje; dáva Španielsku a Portugalsku práva uviesť kresťanstvo do týchto krajín pod podmienkou, že ľudia z týchto krajín si slobodne vyvolia kráľov Španielska a Portugalska za svojich panovníkov. Niektorí historici sa mylne domnievali, že bula Inter Caetera Eximiae Devotionis udeľujú Španielsku a Portugalsku právo viesť vojnu proti ľuďom v Novom svete a zotročovať ich. Údajne monarchovia dostali rovnakú právomoc zabrať nimi novoobjavené teritóriá podobne ako dostali ich predkovia od pápeža bojovať proti nepriateľským moslimom v osmanskej ríši alebo v Egypte. Toto je ale úplne otvorené zavádzanie. Bula pápeža Mikuláša V. z r. 1454 sa týka vedenia spravodlivých vojen proti veľmi reálnym nepriateľom Katolíckej Cirkvi a nemala by byť zneužívaná tak, že by sa mala vzťahovať aj na ľudí v krajinách, ktorí neboli vo vojne s kresťanskými národmi. V skutočnosti sa bule Inter Caetera žiadna zmienka o vedení nejakej vojny proti iným národom resp. ľuďom vôbec nenachádza.
Rešpekt voči slobodnej vôli domorodých indiánov sa dá ukázať aj na druhej bule Alexandra VI. portugalskému kráľovi Emanuelovi, pod názvom Ineffabilis et Summi Patris z 1. júna 1497. Alexander VI. sa v nej zmieňuje o kráľovej žiadosti, ktorá mu prišla prostredníctvom portugalského kardinála Gregora, ktorým pápež potvrdil domínium kráľa nad novoobjavenými teritóriami, účel tohto domínia má byť rozšíriť vieru. Pápež vyzdvihuje hodnotu žiadosti a udeľuje toto privilégium podmienečne:
"ak dôjde k tomu, že určité mestá, tábory, krajiny, miesta alebo súkromné statky ľudí bez viery si budú priať stať sa Vašimi poddanými, platiť Vám tribút a uznávať Vás za svojho Panovníka."
Pápež vyzdvihne tento bod tým, že ho zopakuje v ďalšom odstavci buly, keď pristúpi k požiadavke kráľa:
"Autoritou udelenou Nám Všemohúcim Bohom vo sv. Petrovi a Apoštolskou autoritou potvrdzujeme pre Vás a vašich nástupcov absolútne vlastníctvo nad uvedenými mestami, tábormi, miestami, krajinami a súkromnými statkami, ktoré, ako bolo vyššie napísané, by mali mať príležitosť vyjadriť želanie stať sa Vašimi poddanými, platiť Vám tribút a uznávať Vás za svojho Panovníka."
Takže je celkom jasné, že úmyslom Alexandra VI. nebolo jednoducho len tak odovzdať krajiny iných ľudí, ale skôr udeliť Španielsku a Portugalsku autoritu Cirkvi, aby priniesli katolícku vieru ako aj ich svetskú autoritu ich vlastných krajín týmto ľuďom, ktorí sú ochotní obidve prijať slobodne z vlastnej vôle. Je zaujímavé, že pápež tak skoro po tom, čo Európania objavili Nový svet, sa ihneď staral o držanie slobodnej vôle Indiánov. Jeho nasledovníci budú neskôr trvať na tejto slobode, keď príde k rozlišovaniu medzi spravodlivým a nespravodlivým otroctvom a nemorálnosti zotročovania Indiánov. Niektorí historici nedokázali dospieť k skutočným úmyslom Alexandra VI. pretože zjavne nevedeli o existencii buly Ineffabilis et Summi Patris. Namiesto toho dezinterpretovali význam ostatných búl tohto inak kontroverzného pápeža. Je však určite dôležité uviesť k akým záverom (aj keď zjavne nevedel o tejto poslednej bule) došiel dobrý biskup Chiapasu, dominikánsky mních Fray Bartoloméo: Nie je dostatočné, že pápež udelil domínium: Indiáni ho musia prijať slobodne.
(pokračovanie...)

8 komentárov:

  1. Odsudzovali niektorí pápeži El Requerimiento v dobe jeho platnosti?
    Ale ak bude odpoveď v pokračovaní, dočkám času ako hus klasu :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Dakujem za reakciu. Budem sa tomu venovat neskorsie vo volnom pokracovani. Ale uz teraz mozem napisat, ze papezi sa konkretne tomuto dokumentu nevenovali, pretoze oni komunikovali priamo s kralmi, ktorym uz ius patronatus udelili prave v bulach vydanych v minulosti. Spanielski a portugalski monarchovia mali podla tohto prava moznost nezverejnit akukolvek bulu, co sa v Novom Svete stalo napr. s tou, namierenou proti otroctvu Indianov Sublimis deus z r. 1537. Co sa tyka odporu voci "requerimientu", hlavnu tarchu znasal prave Las Casas. Vie sa, ze ked prvykrat cital tento "dokument", tak podla jeho vlastnych slov nevedel "ci sa ma smiat alebo plakat" a rovnako smiesny pripadal iste mnohym dalsim Spanielom.

      Odstrániť
  2. Je niekde dostupné celé znenie buly Ineffabilis et Summi Patris? Našla som iba tú krátku časť, ktorú ste napísali tu.

    Bola bula Inter Caetera hneď zverejnená – poznal ju/mal možnosť ju poznať Bartolomé de las Casas už od roku jej vydania (prípadne v priebehu 10 rokov)?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Neviete sa dočkať voľného pokračovania, milá Triss? :-) Úplné znenie buly Ineffabilis et Summi Patris v originálnom latinskom jazyku môžete nájsť dokonca voľne na veľmi užitočnom portáli archive.org, presnejšie v zbierke pápežských a cirkevných dokumentov vzťahujúcich sa k Latinskej Amerike a Filipínam od jezuitu Javiera Hernaeza SJ, Colección de bulas, breves y otros documentos relativos a la iglesia de América y Filipinas, Zv. II, s.836-837:
      https://archive.org/stream/colecciondebulas02hern/colecciondebulas02hern_djvu.txt
      Konkrétne latinské citácie mojich uryvkov v slovencine, su tieto:
      "...si forsan contingeret aliquas Civitates, castra, térras, et loca seu Dominia Infidelium ditioni tu» subjici, sen tributum solvere, et te in eorum Dominura cognoscere velje. .."
      "...auctoritate Omnipotentis Dei Nobis in Beato Petro coucessa, de Civitatibus, castris, locis^ terris, et Dominiis praedictis, quse tibi ditionique tuse, ut prsefertur, subjici, quae te ia Dominum cogQOscere, seu tributum solvere velle contigerit..."
      A čo sa týka fray Bartolomea de las Casasa a jeho poznania buly Inter Caetera, spočiatku sa o nu určite nezaujímal, až neskôr po "vnútornej premene" a vstúpení do dominikánskeho rádu sa s ňou zoznámil zrejme v kláštornej knižnici a ako biskup ju rozkázal distribuovať po celom Mexiku a ďalej ju využíval aj vo svojich spisoch.

      Odstrániť
    2. Mne by sa zišiel možno aj úvod do prvej časti. :-) A ďakujem, vidím že Vás to naozaj baví.
      Ako chcete skamarátiť tú prvú citáciu s touto z Inter Caetera? ”Nulli ergo omnino hominum liceat hanc paginam nostre commendationis, ortationis, requisitionis, donationis, concessionis, assignationis, constitutionis, deputationis, decreti, mandati, inhibitionis, et voluntatis, infringere, vel ei ausu temerario contraire.
      Si quis autem hoc attemptare presumpserit, indignationem Omnipotentis Dei ac beatorum Petri et Pauli apostolorum ejus se noverit incursurum.”
      Podľa Vás v tej bule nejde o nevoľníctvo, a to bez možnosti voľby panovníka?
      (Istý historik tvrdí, že sa bula Ineffabilis et Summi Patris vzťahuje len na severnú Afriku...nepátrala som po tom.)
      Študent práva, teológie sa nezaujímal o bulu, vďaka ktorej sa dostal do Nového sveta?


      Odstrániť
    3. Bude aj ten uvod...:) Ta citacia je typickou pre vsetky buly stredovekych a neskorostredovekych papezov. Iba posilnuje tvrdenia a nabubrele smelo z pozicie apostolskej stolice. Myslim, ze naozaj nejde o nevolnictvo bez volby panovnika. Ako som to napisal a citoval v clanku vyssie, vsetky fakty tak ukazuju. Rovnako aj Dum diversas a Romanus pontifex sa maju vztahovat na Afriku, ale niektori ju vztahuju na cely svet. Aj ako student prava sa nemusel zoznamit prave s touto konkretnou bulou. Aspon o tom nemame ziadne spravy.

      Odstrániť
  3. Áno, máte pravdu, nevšimla som si... v tej bule to už len vybodkovali. Mne ta bula pridpadá dosť paradoxne.
    Neviete, ako to bolo s Novými zákonmi z r. 1542? Niekde som sa dočítala, že mnohé z nich vyšli tak, ako ich formuloval priamo Las Casas a inde, že ani on sám s nimi nebol spokojný, lebo neboli dosť drastické voči Španielom (i tak sa neujali). Aj keď, ono sa to nevylučuje, podľa mňa si bol Bartolomé dobre vedomý toho, že v tomto prípade je menej viac. Napriek tomu, Bartolomé hovoril o Indiánoch ako o slobodných poddaných Kastílskej koruny – hotová vec, žiaden priestor pre voľbu panovníka. Cirkevná a svetská moc bola v tej dobe prepletená...a ako sa píše v bule IC – na základe autority Všemohúceho, ktorú prevzal na zemi pápež, dávame a darujeme... (nie ako otrokov, ale ako poddaných, ktorí musia spoznať katolícku vieru).
    Bude niečo aj o Pastorale Officium, keď už ste spomenuli Sublimis Deus?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Bude aj o breve pre kardinala Juana de Taveru, arcibiskupa Toleda, Pastorale Officium aj o Altitudo Divini Consilii venovanemu biskupom Indii a pojednavajucom o nabozenskej priprave na prijatie sviatosti pre indianskych katechumenov. Ano mate pravdu, cirkevna a svetska moc (pod tym rozumieme spanielskeho panovnika vydavajuceho Nove zakony a nie conquistadorov lačných po "krvavom zlate") isla v tomto ruku v ruke, slobodnej volbe samozrejme malo predchadzat poucenie v katolickej viere, nebolo ani tak, zeby indiani namietali proti vtedajsiemu "systemu vladnutia", vacsinou jedneho vladcu - "kazika", ktory spanielskemu kralovi slubil vernost, nahradili inym.

      Odstrániť