nedeľa, 12. decembra 2010

Mýtus o Cirkvi ako „hlásateľke plochosti Zeme“

Na rozdiel od mnohých všeobecne známych "faktov", nachádzajúcich sa v takmer každej diskusii o náboženstve, najmä kresťanskom, RKC nikdy nehlásala ako dogmu, ze Zem je plochá doska, a dokonca za názor, ze "Zem je guľatá" neposielala na smrť.
Žiadny z kresťanských učencov a teológov (ani sv. Tomáš Akvinský ani sv. Albert Veľký jeho učiteľ) v stredoveku nepopieral guľatosť zeme, geocentrizmus, sústava nebeských sfér a usporiadanie nebeských telies v nich, v staroveku všeobecne uznávaný a prijímaný vtedajšími učencami, ktorý sa používal v astronómii a pri navigácii na mori podľa Ptolemaioveho geometrického systému epicyklov a deferentov predpokladal to, ze Zem ako stred vesmíru má guľatý tvar. Vari najznámejší spis rektora Parížskej univerzity, Johannesa de Sacrobosco, (slov. Jána z Hollywoodu) z r. 1230, s príznačným názvom De sphaera mundi (O guľatosti sveta) bol "povinnou" literatúrou pre každého učeného laika či klerika vo vrcholnom stredoveku. Pri kritickom skúmaní interakcie vedy a náboženstva by bolo potrebné už načisto opustiť  starú líniu pozitivistov z 19. storočia, akými boli americký lekár a nepriateľ cirkvi John B.Draper (1877-1882) a zakladateľ Cornellovej Univerzity Andrew Dickson White (1832-1918), ktorí nesú zodpovednosť za toto neskoršie parafrázovanie histórie vedy. Vo svojom diele History of the conflict between religion and science (vydané r. 1874), Draper píše:
„História vedy nie je len históriou izolovaných objavov, je históriou boja dvoch mocenských rivalov – pokrokovej moci ľudského ducha na strane jednej a tradičnej retardovanej viery na strane druhej…Viera je svojou prirodzenou podstatou zotrvačná, veda zasa pokroková, a preto medzi nimi natrvalo nikdy nemôže zavládnuť mier.“
A ako dôkaz tohoto večného boja náboženstva a vedy Draper šíril mýtus o Zemi ako plochej doske. A. D. White však na rozdiel od Drapera nevidí priamo náboženstvo, ale skôr spásnu istotu mnohých klerikov ako vlastnú prekážku na ceste pokroku; ale konec koncov i jeho kniha History of warfare of science with theology in Christendom (vydaná v r. 1896), je zameraná na ostré odsúdenie cirkvi. A podobne ako Draper pričíta i White svoju tézu o Zemi ako plochej doske klerikom, ktorí ju mali podľa jeho názoru údajne propagovať. Úspech tejto kampane dnes môžeme preukázať: okolo roku 1870 nebola ani v jednej anglickej školnej učebnici histórie reč o stredovekom pojatí Zeme ako plochej doske – o desať rokov neskôr už sa s tým stretávame takmer vo všetkých.
Na záver by som odkázal všetkým, obhajcom aj odporcom organizovaného náboženstva toto: Netreba preberať staré, historickým výskumom už dávno prekonané mýty, pri svojej argumentácii zoči-voči náboženstvu, pretože to môže danej veci skôr poškodiť, než ju obhájiť.
Napríklad o tomto mýte píše známy evolucionista Stephen J. Gould, vo svojej knihe Dinosaur in HaystackNew York: Harmony Books, 1995, (česky: Dinosauři v kupce sena, Praha: Academia, edice Galileo, 2005, ISBN: 80-200-1338-5): Kap. 1.4: The Late Birth of a Flat Earth.
Nedávno o tom znova kriticky a s iróniou jemu vlastnou (argument ad Bugs Bunnyum, kreslenej postavičky prešibaného králika z amerických klasických cartoons:)), písal Jim S. na spoločnom blogu Quodlibeta.

 KJFRIEDO alias KLARA

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára