streda, 3. augusta 2011

Ad:Prenasledovanie bosoriek je ovocím osvietenstva

Dnes som si so záujmom prečítal článok Pavla Martinického s názvom NÁZOR: Pavol Martinický o náboženských a ateistických vojnách. V ňom sa pokúša pomocou niekoľkých argumentov nájsť adekvátnu odpoveď na obvinenia ateistov a skeptikov o kresťanstve ako pôvodcovi náboženských vojen či honov na bosorky.
Aj keď chápem autorovu nechuť a ponosy na ateistov, ktorí pri každej príležitosti, ktorá sa naskytne, chcú "odvrátiť pozornosť" od merita veci diskusie poukazovaním na "obete organizovaného kresťanstva", preto však nesmie skĺznuť do podobnej snahy o "očierňovanie" histórie sekularizácie Európy v pozitívnom slova zmysle. Pretože osvietenstvo, ktoré pán Martinický neslýchane ahistoricky a zavádzajúcim spôsobom obvinil z údajného splodenia dejinného fenoménu s oprávnene negatívnou konotáciou, akým je prenasledovanie bosoriek práve tomuto dobovému "masovému šialenstvu" veľmi účinne a hlavne nekompromisne zabránilo. Ak treba hľadať príčiny tohoto negatívneho javu, treba predovšetkým upriamiť pozornosť aj do vlastných radov. Ako píše medievalistka-katolíčka Sandra Miesel, hoci katolíci neboli jediní vinníci tohto dobového šialenstva, nesú ťažké bremeno zodpovednosti za túto tragédiu. Katolícki teológovia a sudcovia boli pôvodcami démonologických "teórií" o čarodejníckom sabate, lietaní v povetrí a sexuálnych orgiách s diablom. Katolícki klerici a laici tieto idey voviedli do "praxe". Dokonca takí kanonizovaní svätci, ako bol sv. Bernardín Sienský, pápež sv. Pius V. a sv. Karol Boromejský spôsobili, priamo či nepriamo, smrť niekoľkých "bosoriek". Preto odporúčam autorovi nespoliehať sa príliš na apologetické prokatolícke zdroje typu Woodsa, ale naozaj študovať dobové pramene, ktoré sa nachádzajú v publikáciách mnohých odborníkov na čarodejnícke procesy ako je Rita Voltmer, Wolfgang Behringer, Brian Levack, Robin Briggs či mnou už vyššie spomínaná Sandra Miesel. Nemali by sme však na polemiku a konfrontáciu, ponúkanú ateistickými protivníkmi, najmä tzv. sekulárnymi humanistami, a súhlasím v tom s autorom, niekedy aj demagogické tvrdenia o "čiernych kartách" Cirkvi, odpovedať rovnako zavádzajúcimi a jednostrannými tvrdeniami o osvietenstve, ako o niečom negatívnom. Osvietenstvo prinieslo mnoho vzácnych plodov, ako empirizmus či racionalizmus, a dalo základ súčasným konceptom občianskej slobody a rovnosti, demokracie, pokroku a ľudských práv, na ktorých stojí aj naša postkresťanská doba. Preto nesúhlasím s autorom v tom, že osvietenské idey egalité, fraternité et liberté boli "stelesnené" v krvavom kúpeli VFR. Pretože toto evokuje podobné skratkovité klišé o križiackych výpravách a náboženských vojnách ako o fenoménoch výhradne stojacich na myšlienkovej báze kresťanského "miluj blížneho svojho, ako seba samého", v ktorej je aj zahrnutá dokonca povinnosť milovať svojho nepriateľa a modliť sa za tých, čo kresťanov "prenasledujú ohňom a mečom." Je to prevrátenie a zrada týchto hodnôt, nie ich autentické nasledovanie. A rovnako je to aj s osvietenstvom a krvavými zrážkami počas VFR. Na záver môžem pripomenúť, že na tomto blogu som čo to uverejnil dávnejšie, a kde si môžu prípadní záujemcovia o vznik, skutočné príčiny honu na bosorky a jeho zánik práve vďaka osvietenstvu prečítať dlhší článok o tejto problematike z pera historičky Rity Voltmer. Úplne sa stotožňujem s názorom diskutéra vlcik, ktorý na spomínanom portáli postoy.sk k predmetnému článku napísal o i. toto:
"Iste je nutné dávať veci na pravú historickú mieru, ale tiež je nutné veci priznať, vyznať a prosiť o odpustenie. Veľkým príkladom v tomto môže byť blahoslavený Ján Pavol II."

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára