23. máj 2011, NCR
Autor: Tom Roberts
Uvoľnenie štúdie John Jay College o príčinách sexuálneho zneužívania detí katolíckymi kňazmi signalizuje koniec hĺbkového vyšetrovania, sponzorovaného konferenciou biskupov USA inštitúcie, ktorú vedú a im podriadených kňazov, trvajúceho 5 rokov, a ktoré stálo biskupov USA 1,8 miliónov dolárov. Ale táto nová štúdia len ťažko zodpovie fundamentálne otázky, ktoré tvrdohlavo prenasledujú cirkev a ich lídrov odvtedy, čo boli informácie o kríze poprvýkrát publikované v polovici 80-tych rokov 20.storočia.
Závery štúdie boli vzäpatí spochybnené obeťami zneužívania, ich advokátmi a tými, ktorí udržujú mohutný archív dokumentov, ktoré sa týkajú týchto škandálov. Medzi dôvodmi, pre ktoré považujú za dôležité pristupovať k správe opatrne alebo so značným skepticizmom, prevažujú:
Pretrvávajú otázky o spoľahlivosti základných údajov, na ktorých je založená táto najčerstvejšia štúdia ako aj správa o povahe a miere škandálu, ktorá bola uverejnená v r. 2004, pretože výskumníci sa v nich spoliehali hlavne na oznamovanie samotnými biskupmi. Spoľahlivosť takéhoto oznamovania sa dá spochybniť vo viacerých rovinách a bola prednedávnom spochybnené správou veľkej poroty, ktorá potvrdila, že predstavitelia arcidiecézy vo Filadelfii neoznámili desiatky dôveryhodne obvinených kňazov. Pochybnosti o spoľahlivosti daných počtov kňazov, boli ešte umocnené vyhláseniami jednej z výskumníčok správy John Jay, ktoré poskytla v nedávnom rozhovore.
Záver, že správanie kňazov bolo ovplyvnené a odrážalo sa v zmätku v americkej kultúre počas 60-tych a 70-tych rokov, bolo spochybnené, alebo prinajmenšom obmedzené v miere jeho celosvetového pôsobenia a rozšírenia, vďaka odhaleniam podobne rozšírených škandálov vo Veľkej Británii a niekoľkých európskych krajinách. Rozmery škandálu v týchto krajinách vyšli napovrch pred niekoľkými mesiacmi, práve vtedy, keď výskumníci John Jay College uzatvárali výskum o cirkvi v USA.
Nedostatok akéhokoľvek hlbšieho pohľadu na inštitucionálnu dynamiku, hlavne klerikálno-hierarchickú kultúru, podľa mienky niektorých najdôležitejší prvok potrebný na pochopenie prečo a ako mohlo byť sexuálne zneužívanie detí po dlhé roky tak dlho ututlávané a tolerované. Otázky - z dôvodu, že sa nachádzajú mimo obmedzeného rozsahu štúdie - pokrývajúcej roky 1950 až 2010 a koncentrujúcej sa na chovanie kňazov - akou je úloha biskupov pri ochrane páchateľov a presúvaní sexuálne zneužívajúcich kňazov z jednej farnosti do druhej.
Terence McKiernan a Anne Barrett Doyle z BishopAccountability.org, webovej stránky, ktorá udržiava masívny archív dokumentov o kríze, tvrdia v rozhovore, že základné údaje o počtoch v štúdii boli podozrivé už na začiatku, pretože v prípadoch, na ktorých sa podieľali orgány činné v trestnom konaní, ako napríklad vo Filadelfii a v Los Angeles, počet kňazov, ktorí zneužívali deti, bol napokon mnohonásobne vyšší než ako sa pôvodne nahlasoval. Margaret Leland Smith, analytička údajov pre štúdiu, počas dvojdenného sústredenia o sexuálnom zneužívaní na Marquette University Law School v Milwaukee, dostala 5. apríla otázku ohľadne kritiky, že štúdia je založená na údajoch, ktoré poskytovali tí istí biskupi, ktorí v mnohých prípadoch boli vyšetrovaní. Ona odpovedala, že výskumníci neboli zapojení do "procesu vyšetrovania. Nebol to v podstate ani proces hĺbkového auditu, vedený týmto spôsobom." čo je isté, povedala, bolo to, že vzorec zneužívania a jeho charakteristika - zvýšenie počas 60-tych a 70-tych rokov a pokles v 80-tych - "sa opakoval od diecézy k diecéze a od oblasti k oblasti po celej krajine. "Aj keď celkový počet zahŕňa alebo nezahŕňa všetky takéto prípady, skutočnosť, že všetky z obvinení, takmer všetky ktoré máme, boli podložené dôkazmi a odôvodnené znamená z toho vyvodiť záver, že by mohli existovať ďalšie obvinenia, ktoré diecézy nedoručili, pretože ich nepovažovali za opodstatnené. Nemám však dôkazy ani pre jednu ani pre druhú alternatívu."
Nato ešte žartom poznamenala, že "nechcem sa preto dostať do problémov."
Len po niekoľkých týždňoch od nových odhalení vo Filadelfii, k tomu dodala: "Zdá sa, podľa nedávnych udalostí, že je úplne logické, že to nemôžem vylúčiť." Veľká porota a nezávislý vyšetrovateľ vo Filadelfii dospeli k záveru, že prinajmenšom dve desiatky kňazov, ktorí by mali byť považovaní za dôveryhodne obvinených, neboli vôbec oznámené príslušným orgánom.
Vo vyhlásení zo dňa 18. mája McKiernan označil správu "za tragicky premárnenú príležitosť a len ďaľšiu čiernu škvrnu na inštitúcii, ktorá sa potáca vďaka odhaleniam vo filadelfskej arcidiecéze. Teraz už existuje iba jediná nádej pre zvrátenie tohto negatívneho procesu a tá spočíva na pleciach biskupov, aby verejne odhalili všetky údaje, ktoré používala John Jay College tak, aby aj ďalší vedci mohli analyzovať údaje v kontexte týchto problémov a začali s prípravou svojich vlastných záverov."
Richard Sipe, bývalý kňaz, ktorý bol vyškolený na prácu s problémami duševného zdravia kňazov a v značnej miere publikuje na témy ako celibát a kňazstvo povedal, že víta správu ako dôležitú štúdiu "pretože načrtáva geografiu problémov Katolíckej cirkvi s ľudskou sexualitou a aké majú dopady na jej klérus."
Vyslovil sa tiež o tom, že jedným z najväčších prínosov tejto štúdie môže byť, že bude stimulovať ďalší výskum a ukáže oblasti, na ktoré by sa mal zamerať. Jednou zo slabín štúdie, ako pripomenul, je jej opomenutie objasniť dopad klerikálnej kultúry s výnimkou "veľmi malých, nepodstatných detailov". Položil taktiež otázku: "Aká iná skupina mužov sa oddáva takým prísnym spôsobom k sľubu dodržiavať dokonalú a večnú sexuálnu zdržanlivosť?". Hovorí, že štúdia taktiež v nedostatočnej miere obsahuje seriózne vyšetrovanie inštitucionálnych prvkov, ktoré sú zvláštnosťou katolicizmu - utajenie, klerikalizmus, autoritárstvo - ktoré vyplávali na povrch, spôsobom podobným skúsenosti zo Spojených štátov, rovnako došlo k odhaleniam škandálov spojených so sexuálnym zneužívaním v iných krajinách.
Dominikán O. Thomas Doyle, ktorý po dlhé roky obhajuje obete sexuálneho zneužívania klerikmi a súčasne pôsobí ako konzultant pre advokátov obetí v medzinárodnom meradle, povedal, že si myslí, že v správe chýbajú dôležité údaje "o zvýšenom počte prípadov zneužívania, z ktorých vyplýva a vyskytli sa pred rokom 1960." Povedal, že pri jeho práci s právnikmi po celých Spojených štátoch sa stretol s "prípadmi stoviek dospelých osôb, ktorí ako 60-nici a 70-nici, ešte len začínali prichádzať s pravdou von."
Povedal, že kým štúdia John Jay sa obmedzuje na USA a na roky od 1950 po 2010, existujú poznatky, pochádzajúce z iných krajín, a tie hovoria o tom, že takéto prípady sa v rámci inštitúcie vyskytli ďaleko pred daným obdobím. Napríklad vo Veľkej Británii počty ľudí, ktorí sa začali rozpomínať ako 60 a 70-roční, po prvýkrát vo svojom živote, a hovoriť o zneužívaní, ktoré sa im dialo v súkromných katolíckych školách. "Toto sú incidenty, ktoré sa stali a nemajú nič spoločné s sociokultúrnymi zmenami v 60-tych a 70-tych rokoch."
Štúdia, hovorí, je len o chovaní sa kňazov a len v malej miere poskytuje odpovede prečo sa biskupi zachovali tak ako sa zachovali. V tomto zmysle, povedal, sa správa "vyhýba podstatnému bodu, ktorý znie: keď sa zneužitie a identita jeho páchateľa stali známymi pre cirkevné autority, prečo si dovolili postupovať tak ako postupovali?"
Stále sa objavujúce správy o sexuálnom zneužívaní v iných krajinách "teoreticky ukazujú univerzálny kľúč" o príčinách podrobne rozpracovaných v správe. "Vzory, ktoré sme v nej našli sú podobné v každej krajine: značné množstvo sexuálneho zneužívania zraniteľných skupín a tlak religióznej kultúry na obete a ich rodičov, aby o tom nehovorili."
Zdroj: Critics point to John Jay study's limitations, NCR, 23. mája 2011.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára