Casanova - kryptoanalytik - napravuje osvietenstvu reputáciu:)

Giacomo Casanova 
na obraze Alessanda Longhiho

Asi najzáhadnejšie rozlúštenie polyalfabetickej šifry ("le chiffré indéchiffrable") údajne pochádza od asi najznámejšieho dobrodruha a milovníka krásnych žien Giacoma Casanovu (1725-1798). Tento jeho "majsterštyk" sa udial práve vďaka tomu, že najmä v spoločnosti krásnych žien a vplyvných a mocných mužov vystupoval ako dokonalý prototyp zasvätenca do "okultných náuk", do ktorých podľa všeobecného presvedčenia väčšiny súčasníkov v tomto storočí osvietenstva patrilo aj spomínané tajné umenie lúštenia dôvernej korešpondencie a táto jeho priam posadnutosť na tomto poli ho prinútila aby o kryptoanalýze dokonca rozprával vo svojich Pamätiach. 
Toto všetko sa stalo v r. 1757, keď sa rozprával o mágii, alchýmii a chémii so svojou priateľkou, veľmi bohatou Madame d'Urfé. Ukázala mu šifrovaný rukopis popisujúci transmutáciu ľahších kovov na zlato a povedala mu, že tento rukopis nemusí držať pod zámkom, pretože len ona sama pozná kľúč. Poskytla mu tento svoj rukopis s poznámkou, že neverí na jeho rozlúštenie - tj. jeho kryptoanalýzu.

"O päť alebo šesť týždňov sa v tejto predstave ešte utvrdila, lebo sa ma spýtala, či som už dešifroval rukopis o údajnom vysvetlení "Veľkej Operácie" (alchymistickej transmutácie lacných kovov na zlato).
"Áno, dešifroval som a hneď aj prečítal; vraciam Vám ho a ubezpečujem Vás na svoje čestné slovo, že som z neho neurobil ani jedinú kópiu; nenašiel som v ňom vlastne nič nové."
"Prepáčte, ale bez kľúča sa Vám to asi ťažko podarilo."
"Mám Vám prezradiť kľúč?"
"Prosím Vás o to."
Povedal som jej slovo, ktoré vlastne nepatrilo do nijakého jazyka. Moja markíza takmer skamenela v údive a vykríkla: "Toto je už priveľa! To je vrchol! Myslela som, že to slovo viem len ja jediná; len ja som si ho držala v hlave; nikde som ho nikomu nepovedala."
Mal som jej vlastne povedať, že som naň prišiel, keď som dešifroval rukopis; lenže mi práve zišlo na um povedať jej, že mi ho prezradil jej génius. Keď som povedal tento nezmysel, vlastne som si túto ináč skutočne učenú a rozumnú ženu celkom podmanil. Odvtedy som mal na ňu nesmierny vplyv a stal som sa vládcom jej duše a svoju moc som aj zneužíval. Teraz, keď som už vytriezvel zo všelijakých ošiaľov, ktoré sa ma v živote zmocnili, spomínam si na to všetko so zahanbením a pykám za to tak, že som si určil za povinnosť nezatajiť ich v týchto pamätiach."

Ale toto všetko ho v tom momente nezastavilo, aby od dobrodružnej dámy s pomocou určitých záhadných trikov -hókuspókusov:) nevytiahol heslo (NABUCODONOSOR v taliančine, čo bolo meno babylonského kráľa Nabuchadnessara) a potom keď odchádzal, ako sám vraví "odnášal som si jej dušu, srdce i náplň jej života a vôbec všetko, čo jej ešte zvýšilo zo zdravého rozumu."


Použitá a odporúčaná literatúra:

1. Casanova, G.: Pamäti, 3.diel, Slovenský Spisovateľ, Bratislava 1991, mimo edície s. 238-40, (z nemeckého vydania Giacomo Casanova, Memoiren, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Wilhelm Goldmann Verlag, München),
2. Kahn, D.: The Codebreakers, The Story of Secret Writing, Rozšírené vydanie, NY: Scribner, 1996, p.153,
3. Citát dňa - Najväčší omyl F. M. A. Voltaira