piatok, 7. januára 2011

Kramer (Institoris), Heinrich (ca. 1430-1505)

Kramer (latinsky Institoris), dominikánsky mních a inkvizítor, dosiahol pochybnú poctu nesmrteľnosti publikovaním prvej obsažnej príručky pre lovcov čarodejníc,Malleus Maleficarum (Kladivo na čarodejnice, 1486), ktorá nielen živo popísala tento „zločin“ ale tiež poskytla detailné inštrukcie aby pomohla svetským sudcom rovnako ako inkvizítorom viesť procesy s čarodejnicami a tiež urobila mnoho pre priame spojenie zločinu čarodejníctva so ženami. Jeho kariéra ako inkvizítora prenasledujúceho čarodejnice samozrejme naznačuje vzorec neúspechu a frustrácie. 
Narodený v Sélestate (Schlettstadt), Alsaskom cisárskom meste, Kramerov otec mohol byť obchodník, ako to naznačuje jeho nemecké priezvisko. Institoris je latinizovaná forma jeho pôvodného nemeckého mena čo je dokázané vlastnoručne napísanou inštrukciou Nürnberger Hexenhammer (Nuremberg Witches’ Hammer), z roku 1491, kde sa sám nazýva Heinrich Kramer. Do dominikánskeho kláštora v jeho rodnom meste pravdepodobne vstúpil vo veku 15 rokov, vyrastajúc vďaka rádu stal sa magistrom teológie v r. 1474. Toho istého roku bol vymenovaný za inkvizítora ako veľmi vhodný pre túto profesiu. Od roku 1475 bol zapojený do zbierania dôkazov o skorších Židovských rituálnych vraždách v južnom Nemecku aby pomohol so známym protižidovsky štvavým prípadom rituálnej vraždy „svätého dieťaťa“ Šimona z Tridentu, (sídlo tridentského princa-arcibiskupa, v súčasnosti mesta Trento v Taliansku) V roku 1478 bol uvedený do úradu inkvizítora pre horné (tj. južné) Nemecko. 
Kramerove prvé skúsenosti s čarodejníckymi procesmi sa datujú od 80-tych rokov 15. storočia v Porýní, zväčša v jeho domovskej oblasti, Alsasku. Stretávajúci sa s určitou opozíciou, odišiel do Ríma a získal známu bulu Summis desiderantes (Žiadajúc s najväčšou dychtivosťou) od nového pápeža Innocenta VIII. v decembri, r. 1484, usmernený u štrasburgského biskupa. Potom, menovaný pápežským inkvizítorom v hornom Nemecku, presunul sa do kostnickej diecézy, ktorá tvorila väčšiu časť južného Švábska. Samozrejme, jeho pokusy o perzekúciu čarodejníc v cisárskom meste Ravensburg a najmä v tyrolskom hlavnom meste Innsbruck, dopadli preňho katastrofálne. 
Začínajúc v júli roku 1485, Kramerov inkvizičný postup v Innsbrucku bol vedený pomocou zastrašovania, neobmedzenej tortúry, odmietnutia legálnej obhajoby a prekrútených inkvizičných zápisov. Nielen príbuzní obetí, ale tiež občania hlavného mesta, klérus a Tyrolská šľachta protestovala proti Kramerovým postupom. Biskup z Brixenu, Georg Golser, zostavil komisiu a poveril ju vyšetrovaním jeho inkvizičného postupu. Komisia vypočula sedem uväznených žien 4. októbra. Napriek Kramerovmu zúrivému odporu biskup zastavil hon na čarodejnice 29. októbra, zneplatnil jeho výsledky a so schválením tyrolského arcivojvodu oslobodil všetky uväznené ženy 2. novembra. O deväť dní neskôr biskup formálne požiadal inkvizítora, aby opustil jeho diecézu; začiatkom februára r. 1486 biskup Golser mu pohrozil, že použije silu, ak Kramer ihneď neopustí Tyrolsko. 
Kramer hľadal odplatu za také potupné porážky zostavením notoricky známeho traktátu Malleus Maleficarum, publikovaného v r. 1486, s jeho druhým vydaním v r. 1487 ktoré obsahovalo pápežskú bulu z r. 1484. V minulosti predpokladané autorstvo spolu s Jakubom Sprengerom bolo presvedčivo odmietnuté a notársky dokument poskytujúci schválenie z teologickej fakulty Kolínskej univerzity bol sfalšovaný. 
Existovali dôkazy o patologických poruchách Kramerovej osobnosti; biskup Golser ho považoval za šialeného. Všade vyvolával hádky a stával sa nenávideným; čoskoro však túlavý inkvizítor odišiel, niekedy utiekol. Kramerova mysogýnia (nenávisť k ženám) bola extrémna dokonca aj na stredovekého mnícha a jeho sadizmusbol úzko prepletený s jeho chlípnosťou; bol obviňovaný z nelegálneho vyšetrovania ženských sexuálnych afér. V Norimbergskom Kladive na čarodejnice, Kramer schválil „umiernené“ použitie tortúry aby sa tak dalo vyhnúť oslobodeniu žien, ktoré sa po podstúpení útrpného výsluchu nechcú priznať. Kramerove chvastúnstvá o upálení 200 žien na hranici sa zdajú byť poriadne prehnané. Najprv ho pápeži chránili, ale neskôr mu právnici Rímskej kúrie bránili v jeho aktivitách vydávaním znepokojujúco vyznievajúcich búl, pápežských listín. 
V roku 1500 pápež Alexander VI na podnet olomouckého biskupa Stanislava Thurza menoval Kramera pápežským inkvizítorom pre Moravia a Čechy. Presunul sa do Olomouca (Olmütz), v ktorom sa nachádzal dôležitý dominikánsky kláštor a sám sa oddal literárnej polemike. Vapríli r. 1501, publikoval v Olomouci dve pojednania proti českým herézam, ale už nikdy neinicioval žiadny z inkvizičných procesov proti nim; a z toho, čo o ňom doposiaľ vieme, nikdy už sa nepokúsil o vedenie čarodejníckych procesov. Zomrel v Olomouci v r. 1505, ale jeho hrob sa však doteraz nenašiel. 

Günter Jerouschek 


Použitá a odporúčaná literatúra: 

Broedel, Hans Peter. 2003. The Malleus Maleficarum and the Construction of Witchcraft: Theology and Popular Belief. Manchester and New York: Manchester University Press. 

Jerouschek, Günter, ed. 1992. Malleus Maleficarum. Zürich, Hildesheim, and New York: Olms. 

———. 1992. Nürnberger Hexenhammer. Zürich, Hildesheim, and New York: Olms. 

———. 2003. “Heinrich Kramer—Zur Psychologie des Hexenjägers.” Pp. 113–137 in Gewalt und ihre Legitimation im Mittelalter. Edited by Guenther Mensching. Würzburg: Koenigshausen and Neumann. 

Kramer (Institoris), Heinrich. 2003. Malleus Maleficarum. KommentierteNeübersetzung [new German translation from Latin]. Edited by Wolfgang Behringer, Günter Jerouschek, and Werner Tschacher. Introduction by Wolfgang Behringer and Günter Jerouschek. 3d ed. Munich: DTV. 

Segl, Peter, ed. 1988. Der Hexenhammer. Entstehung und Umfeld des Malleus Maleficarum. Cologne and Vienna: Bohlau. 

Stephens, Walter. 2002. Demon Lovers: Witchcraft, Sex, and the Crisis of Belief. Chicago: University of Chicago Press

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára