piatok, 7. januára 2011

Otázka autorstva spisu Malleus Maleficarum

Mnoho zmätku zostáva ohľadne autora, miesta a dátumu tlače tejto dôležitej publikácie o čarodejníctve. Ešte aj dnes sa historici pokúšajú tvrdiť, že na zostavovaníMallea sa bol aspoň zčasti spolupodieľal Jacob Sprenger (1437-1495). Iba v roku 1519, desaťročia po smrti Sprengera, bol tento menovaný na titulnej strane ako autor, poprvýkrát vo vydaní Norimbergského (Nürnberg) tlačiara Friedricha Peypusa. O dve generácie neskôr v roku 1574 Giovanni Antonio Bertanus, benátsky tlačiar, dokonca menoval Sprengera ako jediného autora Mallea. Neskôr nemeckí a francúzski tlačiari prijali Bertanusovu chybu. Samozrejme, v súčasnosti neexistuje žiadny dôkaz, naznačujúci že by Sprenger mal niečo dočinenia s Malleom, alebo s čarodejníckymi procesmi či s akýmikoľvek popravami ako výsledkom inkvizičných procesov. 
Autor Mallea tvrdí, že štyridsaťosem žien malo byť upálených ako čarodejnice v Kostnickej diecéze: neexistuje dôvod spochybniť toto číslo, najmä pretože naznačil, že on sám ju bol prehľadal viac než ktokoľvek iný. Všetky tieto poznámky ukazujú priamo na “frátera Henricusa de Sletstat,” alebo “Heinricha Institorisa,” ako si často sám Kramer polatinčoval svoje meno. Historik Sönke Lorenz našiel doposiaľ neznámy list tohto inkvizítora z roku 1484, ohlasujúci jeho príchod do Wolfeggu, švábskeho hradu grófa Johanna von Waldburg-Trauchburg (vládol v rokoch 1460–1505)— príbuzného vládnucemu kostnickému princovi-biskupovi—za účelom rozpútania honu na čarodejnice. Mnohé dokumenty, ktoré sa zachovali, popisujú Kramerov inkvizičný postup v cisárskom meste Ravensburg, o ktorom je zmienka v prvom (Speyer 1486) vydaní Mallea (fol. 44r). Po jeho drvivej porážke v Innsbrucku, Kramer obrátil svoju pozornosť na Alsasko, obzvlášť na oblasť v okolí jeho konventu. Vyhnanie Židov z jeho rodného mesta Séléstat by malo byť chápané v tomto historickom kontexte. V roku 1488 sa Kramer pokúsil rozpútať hony na čarodejnice v susednej diecéze Trier; toho roku bolo v blízkom cisárskom meste Metz upálených tridsať päť čarodejníc. V expertnom posudku pre cisárske mesto Norimberg, “Bruder Heinrich Kramer Prediger Ordens” sa v októbri roku 1491 chvástal, že vďaka jeho inkvizičnému vyšetrovaniu už bolo upálených “viac než 200 čarodejníc” a v tom istom dokumente odhaľuje seba samého ako jediného autora Mallea (Jerouschek 1991). 
Ďaľšie akcie tohto inkvizítora zostávajú zahalené temnotou a najnovší historický výskum naznačuje, že ho mohol umlčať jeho vlastný superior. Jacob Sprenger sa ukázal byť Kramerovým najostrejším protivníkom. Ako dokonalý opak Alsaského fanatika, vzpurného samotára, ktorý sa dokáže dostať do problémov všade kde príde a ktorý sa vypracoval na potulného inkvizítora a perzekučného špecialistu, Sprenger bol váženou postavou medzi “observantským” reformným krídlom dominikánskej rehole. Bol povýšený na priora veľkého kolínskeho konventu, neskôr vodcu provincie “Teutonia”; Sprenger bol taktiež vplyvný teológ, propagujúci úctu Panne Márii a zakladateľ ružencových bratstiev organizovaných mníchmi a svetským klérom pre laikov. Zdá sa pravdepodobným, že Sprenger bol nedobrovoľne zahrnutý do pápežskej buly z r. 1484 ako aj do predslovu ku knihe Malleus Maleficarum z r. 1486. Wilson (1990, 130) pochybuje, že by sa Kramer pokúsil zámerne klamať verejnosť a Sprengera, ale toto musí byť práve tento prípad. Sprenger sa pokúsil zabrániť Kramerovým aktivitám akýmkoľvek možným spôsobom. Zakázal konventom jeho provincie prijímať jeho návštevy, zakázal Kramerovi kázať a dokonca sa pokúsil priamo sa zamiešať do záležitostí Kramerovho Séléstatského konventu. Ani jeden jediný fakt alebo incident nespája Sprengera so súdnym stíhaním vo veci čarodejníctva a nakoniec zrejme dokázal vypudiť autora Mallea z jeho provincie. Kramer strávil svoje posledné roky v Taliansku a na Morave, kde zomrel. Kramer svojimi zámerne prekrútenými tvrdeniami a otvorenými lžami úspešne oklamal mnoho moderných historikov. Ale postačí si len prečítať zachovalé záznamy z inkvizičného procesu v Innsbrucku (Ammann 1890) a porovnať ich s jeho príbehmi o Innsbruckom inkvizičnom postupe v Malleu, a hneď je zjavné, že Kramer bol ochotný využiť akýkoľvek podvod a klam, ktorý by poslúžil jeho účelu. Jeho kariéra ponúka početné príklady, ale tento zdá sa je dostatočný (Segl 1988). ... 

Wolfgang Behringer 

Z knihy Golden, Richard M. (ed.), Encyclopedia of Witchcraft: The Western Tradition, ABC-CLIO, Santa Barbara, CA, 2006, 1238 pages, (4 volumes; ABC-CLIO, Santa Barbara, Denver, and Oxford, UK, 2006), 
Heslo Malleus Maleficarum

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára