sobota, 2. februára 2013

Citát dňa - Predávanie rozhrešenia?

"Rímska cirkev nikdy nepredávala rozhrešenia, ako to jej protivníci často tvrdili. Ale - a to je podstatný rozdiel – dovolila platiť hriešnikom poplatky za buly, ktoré im boli doručené ako dôkaz, že dostali rozhrešenie svojich hriechov. Buly boli potrebné, ak trestný čin či zločin bol verejne známy. Aby previnilec mohol pristúpiť k sviatostiam, musel preukázať listinu o rozhrešení. Tá istá zásada sa používala vo svetskom práve pri udelení milosti alebo odpustení trestu kráľmi. Potvrdenie o tom, čiže zápis do zoznamu, bol podmienený vyberaním určitej taxy. Tento zvyk prevzali Frankovia ešte pred prijatím kresťanstva. Jacques Dueze /pápež Ján XXII./ svojou knihou o taxách ... chcel kodifikovať a zovšeobecniť tento zvyk aj v cirkvi, aby takto obnovil jej financie.
Tieto buly neplatili len pre členov kléru, aj pre laikov boli určené taxy. Sadzby sa počítali v grošoch,... Za hriech otcovraždy , bratovraždy alebo vraždy príbuzného bola pre laikov určená taxa 5 - 7 grošov, podobne za krvismilstvo, znásilnenie panny alebo krádež posvätných predmetov. Manžel, ktorý ubil svoju ženu alebo jej spôsobil potrat, bol povinný zaplatiť šesť grošov, alebo sedem, ak jej vytrhal aj vlasy. Najťažšia pokuta, až dvadsaťsedem grošov postihovala falšovateľov apoštolských listov, to je pápežského podpisu. Poplatky časom stúpli súbežne s devalváciou peňazí.Ešte raz opakujem nešlo o kúpu rozhrešenia, išlo o právo zápisu za účelom obstarávania autentických dôkazov. Nespočetné pamflety, venované tejto otázke, ktoré kolujú od reformácie, aby znevážili rímsku cirkev, opierajú sa všetky o túto úmyselnú zámenu."
Slovenský spisovateľ 1974, Maurice Druon, Prekliati králi II. str. 381.

5 komentárov:

  1. A čo toto:
    Predaj odpustkov

    V 15. a 16. storočí, v období renesancie žili pápeži ako najbohatší šľachtici. Utrácali a zabávali sa ako to len mohlo. Aby sa takýmto štýlom života mohlo žiť aj naďalej, potrebovali pápeži peňažné zdroje. V tejto oblasti bol veľmi "kreatívny" pápež Sixtus IV. Dal zdaniť prístup do Vatikánu a udeľoval licencie bordelom. Ale keď potreboval peniaze na stavbu Sixtínskej kaplnky dostal ďalší "geniálny" nápad: za poplatky si ľudia mohli zachrániť dušu a aj dušu už zosnulých príbuzných pred pekelným ohňom. Týmyto odpustkami narazil na zlatú baňu. Peniaze pribúdali neuveriteľnou rýchlosťou.

    Príspevky na Dóm sv. Petra.

    Stavba nového Dómu stála nekresťanské množstvo peňazí a tak predajcovia odpustkov kočovali z mesta do mesta a predávali ľuďom "cestovné karty do neba". Jeden z najúspešnejších predajcov bol dominikánsky mních Johan Tetzel.

    (uznávam, stránka je protikresťanská http://www.darkage.sk/Badreligion/historia_skandalyvovatikane.html

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Samozrejme je treba uznat, ze isté neprístojnosti v predávaní odpustkov, ktoré spôsobil spomínaný Johan Tetzel sa naozaj stali, ale nebolo to v takom rozsahu a nerobilo sa to tým spôsobom, ako to spomínajú tieto protikresťanské stránky.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tak jsem zpatky. Ja opet cestovala po Spanelsku, v Segovii, Ávile, Murcii. Mohla bych Vam poskytnout obrazovy dokument napriklad palacu Svate Inkvisice,a palacu Inkvisitoru, neb to je prave cil meho cestovani. Nejsem historik, ale podnikatel v oboru "poslednich sluzeb cloveku" ve Finsku,a sve vyzkumne cesty si financuji sama ze sveho prijmu.Je to takovy muj zajem.Kdyz tak mi napiste na mail: pikkuirwin1@luukku.com
    Navstivila jsem i mesto Oviedo, kde zalozil universitu Fernando Valdés y Salas, i ja byla na jeho hrobe. Mimo jine patram i po hrobe Gasparo Quiroga a dalsich Otcu Inkvisitoru. Ja byla opet skoro 3 mesice na cestach a az ted jsem 2 dny doma. Prosim o odpoved.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Odkud takova skvela cestina?? :)

      Odstrániť