streda, 20. februára 2013

Zničenie Artemidinho chrámu


Chrám zasvätený starogréckej bohyni Artemis v Efeze bol jedným zo Siedmych divov starovekého sveta, ale takmer nič sa z neho do dneška nezachovalo. Takže je na mieste otázka kto ho zničil a v dejinách patrí aj medzi tie najzaujímavejšie. Našťastie však máme historický prameň, ktorý nám poskytuje odpoveď. A nachádza sa v spise Jordanesa Dejiny Gótov, zostavenom okolo roku 550 n.l. Rozpráva nám v ňom (20:107), o tom, že približne v roku 259 n.l. “Respa, Veduc a Thuruar, vojenskí vodcovia Gótov si vzali loď a preplávali cez úžinu Helespont do Ázie. Tu rozvrátili mnoho obývaných miest a zapálili vychýrený chrám bohyne Diany v Efeze, ktorý ako sme napísali predtým postavili Amazonky”. V  Jordanovej práci  sa však nachádza aj  zdravý varovný signál, pretože začiatok je čistá legenda (a to sa nezmieňujem o jeho tvrdení, že ten chrám postavili Amazonky). Samozrejme vo všeobecnosti sa dá považovať za spoľahlivý zdroj, keď príde na vojenské strety medzi Gótmi a Rimanmi z tretieho storočia.
Potom, čo Góti zničili Artemidin chrám, bol tento olúpený miestnymi obyvateľmi o jeho drahocenné umelecké zbierky a zachovalo sa z nich len veľmi málo. Zlomky z tohto pokladu sa dajú nájsť v miestnych budovách a vo svojej dobe Justinián zobral väčšinu zo sôch, ktoré sa zachovali späť do Konštantínopolu.
Tak prečo sa zničenie tohto chrámu zvaľuje na kresťanov? V televíznom seriáli vyrobenom a odvysielanom v roku 1994 o Siedmych Divoch sveta o tom veľmi obšírne rozprával John Romer a aj v súčasnosti je to historik-amatér Charles Freeman, ktorý tento ničím nepodložený mýtus neustále spomína. Tak sa poďme pozrieť, odkiaľ sa vzal.
Zdroj tejto legendy je apokryfný spis Skutky apoštola Jána. Je to veľmi neskoro spísaná a neautentická kniha, ktorá tvrdí, že rozpráva o živote Sv. Jána Apoštola po tom, čo sa o ňom končí rozprávanie v Novom zákone. Spomedzi mnohých fantastických epizód sa tu nachádza aj príbeh popísaný v kapitolách 22 až 24, kde údajný sv. Ján obrátil na kresťanskú vieru ľud v Efeze, ktorý následne utekal zbúrať Artemidin chrám. Skutky Jánove sa normálne datuje do tretieho storočia a so všetkou pravdepodobnosťou zahrnutie tejto epizódy znamená, že boli napísané po tom, čo bol chrám v skutočnosti vypálený Gótmi (ktorí boli pri tejto príležitosti ešte stále pohania). Ale Skutky takto poskytujú ďalšie dôkazy, že chrám naozaj bol zničený v treťom storočí. Teda si môžeme byť absolútne istí, že nebol zbúraný z popudu sv. Jána približne v roku 100 n.l. ako sa falošne tvrdí v Skutkoch.

Ale existuje tu ešte ďalší písomný zlomok, ktorý môže vrhnúť svetlo na to, prečo boli obviňovaní zrovna kresťania. Proklus z Konštantínopola, vo svojej dvadsiatej Reči (Oration), prednesenej na začiatku piateho storočia nešetrí chválou na sv. Jána Chryzostoma. Proklus, vypočítavajúci jeho úspechy, hovorí: “V Efeze zničil obraz Midasa.” To môže byť narážka na kultové predmety uctievania bohyne Artemis (Chrám bol pôvodne založený lýdijskými kráľmi, z ktorých jedným bol aj Midas) keďže aj po tom, čo bol chrám zničený môžeme očakávať, že sa v kulte pokračovalo. Ale taktiež sa nemuselo. Že táto kampaň nebola veľkého rozsahu to potvrdzuje aj 14. kniha Palladiovho Života Chryzostoma, ktorá popisuje jeho návštevu v Efeze, ale nezmieňuje sa o Chráme.

Kresťania s určitosťou zničili niekoľko pohanských chrámov a prestavali mnohé ďalšie na kostoly. Ale, ako sa zdá, to nebol chrám bohyne Artemis v Efeze.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára