Často sa tvrdilo, že obdobie medzi pádom Ríma a "tzv. renesanciou" bolo
temným vekom a že ak by Rím nepadol, boli by sme technologicky oveľa
vyspelejší. S myšlienkou je spojených mnoho problémov. Zaprvé,
predpokladá, že všeobecne prijímaná myšlienka o stredoveku ako o dobe
stagnácie a nedostatku technologického pokroku je v skutočnosti pravdou.
Zadruhé, predpokladá, že technologický "pokrok" je niečo whigovské,
nevyhnutne "dopredným a vzostupným" procesom sústavného vývoja a
zlepšovania sa. Takže táto myšlienka sa zdá ako by nebol žiadna medzera
dlhá 1000 rokov medzi tzv. "pokročilou" rímskou érou a "oživenou"
renesanciou, by sme boli dnes oveľa viac "pokročilí" než sme dnes.
S týmto všetkým existujú problémy.
Začneme
s tým, že idea stredoveku ako o technologickom temnom veku, po ktorom
došlo k uvoľneniu vďaka slávnemu svetlu tzv."renesancie" je historickou
karikatúrou z 19. storočia, ktorá sa stredoškolskými učiteľmi dejepisu
ešte stále vyučuje. V súčasnosti však už lepšie chápeme obdobie
stredoveku a zistili sme, že sa západná Európa znovu obnovila z kolapsu
rímskej ríše storočia pred takzvanou "renesanciou".
Niet
pochýb, že západná polovica Rímskej ríše sa nikdy úplne neobnovila zo
svojho takmer úplného rozvratu v treťom storočí a keďže bola
chudobnejšia, menej osídlená a menej ekonomicky odolnejšia než východná
polovica v piatom storočí sa rozpadla zatiaľčo východná časť ríše
prežila. Taktiež niet pochýb o tom, že počas ďalších päť storočí bola
oslabená opakovanými inváziami zo všetkých smerov, úpadkom obchodu na
dlhé vzdialenosti a rozdrobením politických štruktúr. Takže je pravdou,
že v tomto období nebadáme mnoho veľkých programov budovania alebo
mnoho novej učenosti a vedy.
Ale to čo v skutočnosti vidíme, na
rozdiel od populárnych mýtov, je určité technologické výdobytky, najmä
čo sa týka poľnohospodárstva. Rimania vlastnili účinné vodné kolesá a
zdá sa že vedeli o aj o radlicovom. Ale bolo to až v rannom
stredoveku, keď ľudia chceli nájsť oveľa účinnejšie metódy ako farmárčiť
s menšou námahou, kedy došlo k prispôsobeniu a vylepšeniu týchto dvoch
kľúčových technologických prvkov. Vynález podkovy, konského chomúta a
prispôsobenie si ťažkej oráčskej radlice znamenalo, že krajina ktorá sa
za starorímskych časov nedala obrábať sa stala vysoko výnosnou.
Obrovské lány zeme, na ktorej kedysi vyrastal les, pustatiny a močariská
v severnej Európe sa začali obrábať, čo zo severnej Európy - predtým
chudobnej príbuznej Rímskej ríše - spravilo ďaleko bohatším miestom na
Zemi.
Sila vody bola využívaná v takej miere ako nikdy v
rímskom období, vodné mlyny sa využívali nielen na mletie obilia, ale
taktiež k zaodeniu sa, na výrobu kože, k poháňaniu sústruhu, mechov
čerpadiel a ťažkých vodných hámrov. Tým sa zdokonalila technológia
kovov na úroveň, ktorá značne prekračovala ručné schopnosti
starorímskeho kováča s využitím vodou poháňanej industrializácie.
Taktiež došlo k vyvinutiu nových spôsobov ako zapriahnuť mechanickú
silu. Boli vyvinuté mlyny využívajúce silu prílivu ako aj došlo k
vynálezu jeho veternej verzie. Vysoké pece boli ďalším stredovekým
európskym zlepšovákom.
Preto myšlienka, že tzv. "doba temna" v
rámci ranostredovekého obdobia bola iba technologickou stagnáciou je
jednoducho nesprávna. Ak aj je v nej štipka pravdy politická
rozdrobenosť a ekonomický úpadok, ktorý nasledoval po páde rímskej ríše v
skutočnosti stimuloval rozvoj nových technológií a vzrast v rámci
poľnohospodárskej a poloindustriálnej výroby.
Podobne myšlienka,
že tzv. "renesancia" v pätnástom a šestnástom storočí bola prvým
znovuoživením po páde Ríma je ďalším romantickým mýtom z 19. storočia.
Akonáhle sa ekonomika v stredovekej Európe začala rozvíjať vďaka
inováciám a rozvoju spomenutých vyššie, objavil sa aj tomu zodpovedajúce
znovuoživenie v rámci výučby a učenosti. Európa bola ďaleko viac v
kontakte so zvyškom stredomorského sveta vďaka znovuoživeniu obchodu a
vojen spojených s križiackymi výpravami a rekonkvistou v Španielsku.
Chýry o stratených knihách pojednávajúcich o gréckej a rímskej vede a
filozofii a zachovaných moslimami viedlo učencov ako bol Gerald z
Cremony odcestovať do Španielska a na Sicíliu, učiť sa po arabsky a
pracovať spolu s moslimskými a židovskými učencami na preklade týchto
prác a prísť s nimi na západ. Tento prílev "nového" učenia podnietil
mohutné znovuoživenie učenosti v Európe, napomohlo vzniku univerzít a v
trinástom a štrnástom storočí, Európa zažila taký nevídaný rozkvet
vedy, ktorý tu nebol stáročia.
Výsledkom bola celoeurópska sieť
učencov a učenosti ktorá rozvíjala nielen filozofické a protovedecké
práce Grékov a Rimanov, ale začala na nich budovať, dokonca niektoré z
nich aj opraviť. Stredovekí učenci ako Albert Veľký, Robert
Grosseteste, Roger Bacon, John Peckham, Duns Scotus, Thomas
Bradwardine, Walter Burley, William Heytesbury, Richard Swineshead,
John Dumbleton, Richard z Wallingfordu, Nicholas Oresme, Jean Buridan a
Mikuláš Kuzánsky začali klásť základy toho čo napokon vyústilo až do
zrodu skutočnej vedeckej metódy.
Stredovekí učenci sa obzvlášť
zaujímali o optiku a štúdium povahy svetla pomocou šošoviek. Zdá sa, že
táto posadnutosť šošovkami viedla k ďalšiemu zo stredovekých darov
svetu - okuliarom. Zvýšený dopyt po knihách vďaka rozmachu univerzít
taktiež viedlo k experimentom s masovou výrobou kníh a napokon aj k
ďalšiemu zo stredovekých vynálezov - tlačiarenskému lisu. A experimenty
vedúce k zisťovaniu ako mechanickým spôsobom merať čas sa na sklonku
trinásteho storočia odrazilo vo vynáleze prvých mechanických hodín.
Preto
myšlienka, že stredovek bol niečo ako prestávka v rámci učenosti a
techniky a že ak by k nemu nedošlo boli by sme "pokročilejší" je
založená na niekoľkých falošných predpokladoch. Renesancia bola hnutím v
rámci umenia a architektúry, ktoré prinieslo niektoré veľmi krásne
maľby a budovy. Ale už pomenej prinieslo niečo technologicky objavné.
Napriek jeho dnešnej popularite obrázky Leonarda da Vinciho znázorňujúce
lietajúce stroje atď. boli len niečo ako čudácke čmáranice. Leonardov
fantazijný lietajúci stroj by nikdy nevzlietol. Avšak v roku 1100 n.l.
istý stredoveký mních prezývaný Eilmer z Malmsbury postavil lietajúci
stroj, spustil sa s ním zo strechy svojho opátstva a preletel niekoľko
stoviek metrov.
Skutočnosť, že každý už niekedy počul o Leonardových skiciach a takmer nik ani len nepočul o Eilmerovom prvom experimentálnom lete človeka hovorí veľa o spôsobe akým je stredoveké obdobie prehliadané a často ignorované, napriek tomu, že bolo významným v ľudských dejinách.
Dear kjfriedo have you reviewed ‘The cryptographic front’ by Butirsky, Larin and Shankin?
OdpovedaťOdstrániťIm sorry, but some things happened. Short answer is No. I was little ill, but I will try to do some review of this book later. I apologise for any inconvenience.
OdstrániťNo problem. Just let me know when you do, so i can link to your post.
Odstrániť