nedeľa, 22. marca 2015

Boli antickí Rimania tolerantní?

Prečo starovekí Rimania prenasledovali Židov a kresťanov, ale nie mnohé iné náboženstvá? Je to preto, že boli urazení ideou jediného pravého boha, ktorá odmietala mnoho iných bohov?

Rimania mali skutočne úzku, obmedzenú myšlienku, čo by malo tvoriť "skutočné" náboženstvo a boli veľmi netolerantní voči každému kultu, ktoré týmto ideám nevyhovovalo.  Tie zahrňovali náboženstvá, ktoré praktizovali ľudské obete a akýkoľvek "nový" kult, ktorý považovali za tzv. superstitio.

Preto druidský kult vrámci keltského náboženstva bol Rimanmi divoko potlačený a napokon vyhladený. Taktiež došlo k periodickým výbuchom kultu bakchanálií, ktoré boli podrobené divokým prenasledovaniam v druhom storočí pred n. l.  na základe toho, že boli "bezbožné" a hrozbou voči Rímskemu štátu. Kulty, ktoré boli viac menej podobné tým rímskym boli tolerované, hoci niekedy boli cudzie kulty periodicky vyháňané zo samotného Ríma a podrobené reštrikciám.

Kresťanstvo spadalo do kategórie "superstitio" na základe toho, že to bol relatívne "nový kult", keďže pre Rimanov platilo to, že čím starobylé náboženstvo bolo tým väčšiu malo legitimitu.  V skutočnosti toto bol ten dôvod, prečo kresťanskí apologéti tvrdili, že židovské počiatky ich viery, pretože judaizmus bol Rímom tolerovaný na základe jeho starobylosti, napriek jeho čudnému monoteizmu. Čo však kresťanstvu privodilo veľké problémy nebola len jeho novota (keďže Rimania vo všeobecnosti neprijímali argument kresťanov o židovskom pôvode ich sekty), ale jeho odmietanie vykonávania obetí pre dobro rímskeho impéria.

Staroveké náboženstvo bolo vo všeobecnosti založené skôr na ortopraxi než na ortodoxii.  Inými slovami iným až tak nezáležalo na tom čo veríte, ale čo robíte vďaka svojmu presvedčeniu v praxi. Bez ohľadu na to v čo ste verili, ak ste obetovali alebo vykonali iné obetné skutky pre zdravie a blaho cisára a bezpečnosť a ochranu impéria, Rimania vás nechali na pokoji.  Skutočnosť, že kresťania alebo prinajmenšom tí najhorlivejší z nich, toto konať odmietali bola hlavnou vecou, ktorá pre kresťanstvo zo sebou prinášala hnev rímskeho impéria, hoci aktívna perzekúcia bola len občasná a sústreďovala sa len na relatívne malé oblasti.

Oproti predpokladu, ktorý je súčasťou tejto témy, v skutočnosti judaizmus Rimanmi prenasledovaný nebol. Ako sa spomenulo vyššie, bol vo všeobecnosti rešpektovaný a tolerovaný ako staroveká viera a preto bol považovaný za tzv. religio licita.  Čo nebolo tolerované boli politické povstanie proti Rímu, do ktorých sa pri niekoľkých príležitostiach Židia odhodlane a horlivo zapájali.  Rimania tieto rebélie tvrdo potlačili za použitia ohromnej vojenskej mašinérie v rokoch 66-70 n.l. a znovu v rokoch 132-136 n.l. Od doby tohto druhého hlavného povstania Rimania zistili, že väčšinu politického odporu voči rímskej nadvláde zo strany Židov mali náboženský podtext ich vyplienenie Chrámu a jeho zrovnanie zo zemou a depopulácia a zničenie Jeruzalema bolo namierené voči tomuto, ale Rimania nikdy neprehlásili judaizmus za ilegálny ani ho neprenasledovali takým spôsobom ako sa to z ich strany dialo s bakchanáliami, kresťanmi alebo Manichejcami.

Myšlienka, že by ak sa jedná o náboženstvo, boli Rimania úplne tolerantní je mýtus, ktorý sa znovu objavuje už od osvietenstva.  Rimania vieru tolerovali do tej miery ak im pripomínala ich vlastnú alebo ktorá bolo dostatočne starobylá, ale boli až divokým spôsobom netolerantní voči náboženstvám, ktoré tieto podmienky nespĺňali. To čo platilo pre kresťanstvo, neplatilo pre judaizmus.

4 komentáre:

  1. Viedli Rimania voči Židom spravodlivú vojnu, keď chceli vojensky zachovač celistvosť Rímskej ríše? :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Z ich pohľadu (pax Romana) určite ano.

      Odstrániť
    2. Inými slovami z pohľadu Židov viedli spravodlivú vojnu zase Židia. Čo mi to len pripomína?

      Odstrániť
    3. No z pohladu len tych Zidov, ktori uverili v Mesiasa daneho povstania. A priporovnavanie tychto tragickych udalosti k tym dnesnym je dost znacny anachonizmus a proti zakladnym zasadam historickeho diskurzu.

      Odstrániť